Štefan Kocán: Rozhodol som sa byť spevákom

19.04.2012 20:40

 

Slováka Štefana Kocána rodáka z Dolného Dubového pri Trnave v súčasnosti poznajú diváci a operní nadšenci na celom svete. Účinkuje na popredných svetových operných scénach, získal ocenenia, jeho bas je zaznamenaný na mnohých kvalitných nahrávkach. Napriek tomu má ešte jeden nesplnený sen. Rád by si zaspieval na javisku opery Slovenského národného divadla. O tom, ako sa dostal k hudbe a aká bola jeho cesta z Dolného Dubového na najprestížnejšie operné javiská si prečítajte v rozhovore, ktorý Štefan Kocán poskytol pre Opera Slovakia.

 

 

Štefan Kocán, bas

foto: Anton Novotný

 

 

Ako ste sa dostali k hudbe?

 

Moja cesta k hudbe bola postupná, ako sedemročný som začal hrou na klavíri na ZUŠ v Trnave, do ktorej ma prihlásili rodičia. K speváckym začiatkom som sa dostal v našej dedine, keď zomrel miestny organista. Keďže v našej dedine som bol jediný, ktorý vedel hrať na klávesové nástroje, tak som v mojich desiatich rokoch chtiac, nechtiac začal hrať k kostole na organe a tým pádom aj spievať. Tam som zistil, že ma to baví a aj môj hlas je dosť dobre počúvateľný.

 

Mali ste v rodine nejakých hudobníkov?

 

V našej rodine sme nemali profesionálnych hudobníkov, ale u nás sa vždy spievalo. Niekedy sa u nás hovorilo o Štefánii Hulmanovej, bývalej sólistke SND, ktorá bola sesternica mojej starej mamy a taktiež pochádzala z Dolného Dubového. Rozhodol som sa, že budem spevákom a prihlásil som sa na konzervatórium.

 

Uvažovali ste aj o inej škole okrem konzervatória?

 

V tom čase ma zaujímali aj prírodné vedy, trocha som sa zaujímal o elektroniku, ale nakoniec vyhrala hudba. Štúdium na konzervatóriu ma bavilo, ale nevedel som ako to všetko dopadne, či sa profesionálnemu opernému spevu budem neskôr venovať a ak áno, tak v akej miere. Všetko to bolo pre mňa otázne. Ďalším mojim prirodzeným postupom boli prijímacie skúšky na VŠMU, ktoré som urobil. Tu som o tom začal skutočne seriózne uvažovať. Na VŠMU sa mi definitívne utvrdilo, že som sa rozhodol správne a chcem byť profesionálnym operným spevákom.

 

U koho ste študovali spev?

 

Na konzervatóriu som študoval u bývalej sólistky SND u pani Alžbety Michalkovej a na VŠMU u pani Hany Bandovej.

 

Po VŠMU ste sa rozhodli študovať vo Viedni. Čo predchádzalo tomuto vášmu rozhodnutiu?

 

Po štúdiu na VŠMU som už na jednej strane nechcel pokračovať v ďalšom štúdiu, keďže som mal dve hudobné školy za sebou, ale na druhej strane som cítil nejakú potrebu, že ak chcem profesionálne rásť a spievať vo svojom hlasovom obore, musím niečo ďalšie podniknúť. Do Piešťan sa asi desať rokov snažili dostať pána Nesterenka, ktorý bol veľmi vyťažený. Mal som šťastie, že keď som skončil VŠMU sa to organizátorom podarilo. Samozrejme som sa prihlásil a tam ma viedol pán Nesterenko, s ktorým sme zostali v kontakte aj po týchto kurzoch. Chcel som u neho študovať súkromne, čo on odmietol, keďže súkromne neučil. Navrhol mi, že môžem u neho študovať len v tom prípade, ak urobím skúšky na viedenskom konzervatóriu a tam ma potom bude učiť. Ja som to samozrejme skúsil, prijali ma a tak som sa dostal do Viedne.

 

Aký bol váš prvý kontakt s maestrom?

 

Mal som pred ním obrovský rešpekt, bol som plný očakávaní, ale zároveň som mal veľkú radosť vidieť človeka, ktorý bol legendou a ktorého som počúval z platní. Tak ako každý mladý človek aj ja som bol plný ideálov a sníval som stretnúť sa s ním a toto stretnutie bolo pre mňa šťastím. Jedno z mojich očakávaní bolo aj to, aký bude človek. Ukázalo sa, že je to veľmi príjemný človek na úrovni, inteligentný pán na prácu aj rozhovor.

 

Považujete to za zlom v určitej fáze vášho profesionálneho rasu?

 

Bol to zlom, ktorý sa týkal štúdia. Bol to len začiatok mojej prípravy na profesionálnu prácu.

 

Ako porovnáte štúdium hudby na Slovensku a vo Viedni?

 

Čo sa týka konzervatória vo Viedni, bol som prekvapený, že na našich školách sa študentom profesori spevu omnoho viac venujú. V teoretických predmetoch sú trocha ďalej ako u nás, ale nebol veľký rozdiel medzi našimi školami a viedenskými. Čo sa týka úrovne samotných študentov, povedzme talentov, nehovoríme o práci, alebo o práci na samom sebe, jednoznačne vedie Bratislava. Vo Viedni sú zasa ľudia naučení viac na sebe pracovať a sú omnoho viac sebavedomejší a samostatnejší.

 

Študenti vo Viedni majú zrejme aj širší rozhľad, viac možností stretávať svetové operné hviezdy, žiť umením.

 

Áno, je to presne tak. Vo Viedni sa vždy niečo deje, je to veľmi kultúrne mesto na vysokej úrovni. Sú tam stále nejaké kvalitné koncerty, výstavy. Kultúrny život je bohatý a pestrý a toto prispieva aj na dobré formovanie študentov umenia.

 

Aj vy ste chodili na operné predstavenia vo Viedni?

 

Samozrejme, vždy keď som mohol a ako študent som nahrabal päť šilingov na vstupenku na státie tak som chodil aj ja.

 

Počas štúdia sa vám naskytla šanca zaspievať si na jednom z viedenských operných javísk?

 

V opere vôbec nie. Bol som pre nich ako cudzinec odnikiaľ a ste prvý človek, ktorý sa ma na to opýtal. Môj profesor spevu mi povedal, aby som počas štúdia na sebe pracoval a aby som veľmi neskúšal spievať príležitostné role a podobne. Držal som sa toho, mal som len niekoľko menších koncertov. V čase ku koncu štúdia som už chcel predspievať pre viedenskú operu, ale na predspievanie ma ani nepustili.

 

Potom ste sa stali sólistom opery v Linzi.

 

Tam som bol štyri roky v stálom angažmáne a po Linzi potom v švajčiarskom Bazileji.

 

Neuvažovali ste v tom čase vrátiť sa na Slovensko a skúsiť šťastie v SND?

 

Po určitom období pôsobenia v Linzi som o tom veľmi uvažoval a chcel som sa stať sólistom Opery SND. Požiadal som o predspievanie, ale bolo mi povedané, že SND má dosť basov a k predspievaniu som sa ani nedostal.

 

Napriek tomuto všetkému ste dnes vyhľadávaným spevákom, ktorého poznajú veľké svetové operné scény, spievate aj v už spomínanej Viedenskej štátnej opere, v Opera Chicago, v Mníchove, v Metropolitnej opere v New Yorku, v Paríži..., v sezóne 2011/12 ste debutovali na javisku slávnej milánskej La Scaly, spievate náročný operný repertoár. Ako sa hlasovo udržiavate?

 

Som stále v kontakte s pánom Nesterenkom a vždy keď to potrebujem, môžem ku nemu prísť. Tým, že som veľmi vyťažený a veľa cestujem, snažím sa udržiavať sám a tak isto sa sám rozhodujem pri výbere rolí. Samozrejme, že ak potrebujem radu, alebo sa chcem opýtať na jeho skúsenosti s tou rolou, hlavne keď sa jedná o novú rolu, vždy sa s ním o tom porozprávame, ale konečný výber je na mne.

 

Váš repertoár je väčšinou klasický, je odskúšaný aj celé storočia, poznáte partitúry a štýl skladateľov. Spievate aj diela súčasných autorov, ktorých vôbec, alebo len málo poznáte?

 

Vôbec sa tomu nebránim, ale som opatrný, lebo ako ste povedali vopred nepoznám tie party. Veľa moderných kompozícií nieje veľmi príjemných, alebo prirodzených pre hlas a preto preferujem spievať klasický, odskúšaný repertoár. Tak ako aj pri klasických autoroch mi musí part diela sadnúť pre typ môjho hlasu, tak aj pri tých súčasných. Nemám nič proti moderne, hlavne ak je hudba zaujímavá a sedí mi. Potom ju môžem zaspievať, prečo nie, veľmi rád. Z úplnej moderny som veľa nespieval, ale taká najdivokejšia hudba, ktorú som spieval bola opera Wozzeck od Albana Berga. To bola hudba, ktorá mi dala zabrať, ale keď som sa ju naučil, potom to už išlo. Tá opera je veľmi efektná a bol som rád, že som sa na to dal.

 

Ktoré obdobie spievate najradšej?

 

Rád spievam osvedčených autorov. Môj typ hlasu sa viac hodí na interpretáciu operných diel od Mozarta vyššie a diela 19. a 20. storočia, ale veľmi rád spievam napríklad aj Bacha.

 

Váš repertoár je obohatený aj o piesňovú tvorbu.

 

Mam veľmi rád piesňové koncerty, ale nespievam ich veľmi často, kvôli častému obsadeniu v operných produkciách.

 

Účinkujete v rôznych častiach sveta, rád cestujete?

 

Vždy som rád cestoval a aj rád cestujem. S týmto povolaním ak človek cestuje stále, nepretržite, tak je to dosť namáhavé. Na každé nové prostredie si treba zvykať, či si to už človek pripúšťa, alebo nie. Stalo sa už aj to, že z New Yorku som cestoval do Európy a potom hneď do Tokya.

 

 

Sparafucile , "Rigoletto" , MET New York 2011

 

 

Ako vyzerajú skúšobné procesy na svetových scénach?

 

Keď prichádzame na skúšky do divadiel ako hostia, dielo musíme mať každý spevák naštudované, tam sa už riešia len otázky tempa. Samozrejme spevák musí byť pohotový, okamžite zareagovať na dirigenta. Nezdržiava sa malichernosťami, spevák musí byť pripravený. Skúša sa v závislosti od toho, či je to nová, alebo staršia produkcia. Skúšobná doba je veľmi rôzna, najkratšiu skúšku som mal na Filipa v Donovi Carlosovi, vo Viedni. Celé opera má niečo cez tri hodiny a my sme ju naskúšali za štyri. Našťastie tam bolo veľa spevákov, ktorí tie role už spievali, iba ja som bol ako Filip nový. My sme to prebehli, ja som si to musel všetko zapamätať a na druhý deň sme hrali. Bol to pre mňa taký extrém. Čiže sa skúša rôzne, od takýchto extrémov, ktoré sú vo Viedni veľmi typické, až po šesť, sedem týždňové skúšanie novej inscenácie. V Amerike sa skúšobný čas pri novej inscenácii redukuje na tri až štyri týždne, čo mi veľmi vyhovuje.

 

V La Scale ste debutovali v roli Masetta (Don Giovanni). Je to predsa európsky operný dom, ktorý je snom všetkých spevákov. História tohto divadla zažila operných velikánov, konali sa v nej svetové premiéry mnohých operných diel. Aké boli vaše pocity z účinkovania na javisku La Scaly?

 

Moje pocity boli výborné, je to krásne divadlo, tradícia. Bol som plný očakávania, bol som zvedavý. Samozrejme od kolegov som už o La Scale veľa počul, o divadle som aj mnohé veci vedel, čítal som o ňom. Bol som ale zvedavý, aké sú pocity na vlastnej koži, aká je tam práca, ako to funguje, tiež ma zaujímala akustika a ako sa mi tam bude spievať. Mal som veľa očakávaní. Prvé predstavenie v La Scale je špeciálna vec, pre mňa to bolo o to krajšie a hodnotnejšie, že to zároveň bolo aj otvorenie novej sezóny. Obsadenie bolo skutočne top. Spievali tam spolu somnou Anna Netrebko, Bryn Terfel, Barbara Fritolli... Poznal som sa takmer so všetkými, okrem Bryna Terfela.

 

 

La Scala, zo skúšky na Dona Giovanniho

 

Akú hudbu počúvate okrem opery?

 

Doma celkovo nepočúvam veľa hudby, lebo s hudbou som stále v kontakte pri mojej práci a ak relaxujem s hudbou, tak si pustím niečo, načo mám práve chuť.

 

Chodievate aj na operné predstavenia, myslím ako divák?

 

Normálne nechodievam, momentálne na to nemám veľa času a potrebujem si od nej aj trochu oddýchnuť, ale keď som napríklad v New Yorku, alebo v Chicagu a vidím, že hrajú niečo zaujímavé, tak samozrejme si na operné predstavenie zájdem.

 

Ktoré predstavenie vás takto naposledy zaujalo?

 

Naposledy som videl Rinalda v Chicagu a veľmi ma zaujala aj Wagnerova Valkíra v New Yorku.

 

Spevák je tak isto človek a stane sa, že je náhle indisponovný. Čo v takom prípade?

 

Choroba je bežná vec u každého človeka a u speváka je to o to náchylnejšie, keďže hlas používame a namáhame ho. Treba si dávať pozor a starať sa o seba. Na veľkých svetových operných scénach je v takomto prípade vždy nejaký alternant, ktorý sleduje skúšobný proces, musí vedieť party, réžiu a v prípade indispozície musí zaskočiť. Stalo sa už, že spevák zaspieval do polovice a od polovice nastúpil tento alternant a dospieval predstavenie.

 

Aký je váš deň v deň predstavenia?

 

Môj deň v deň predstavenia vyzerá úplne normálne, snažím sa nebyť príliš rozbehaný, samozrejme som v kľude, ale neznamená to, že až do predstavenia celý deň ležím v posteli. Nerobím nič výnimočné.

 

 

Aida , MET New York 2009

 

 

 

Dnes je situácia taká, že na Slovensku vôbec nespievate.

 

Nespievam, čo ma veľmi mrzí. SND ma síce oslovilo, začali sme jednať, ale potom to všetko utíchlo. Neviem prečo a neviem vám ani povedať, či budem spievať v SND. Každopádne mám záujem a uvidíme, či mi takúto možnosť vedenie SND ponúkne. Spieval som už síce na jednom koncerte BHS, konkrétne v opere Don Carlos, kde ma zavolal pán Chudovský, potom som zaspieval dve árie na koncerte SND, ale priamo v opernom predstavení SND som ešte nespieval.

 

Sledujete repertoár SND?

 

Áno, viem aký je repertoár SND, ale nielen preto, že ma predtým oslovilo divadlo.

 

V rámci projektu agentúry Kapos, ktorá uvedie cyklus koncertov pod názvom ,,Veľké slovenské hlasy",  budete 21. apríla spievať koncert v Slovenskej filharmónii v Bratislave. Ako hodnotíte tento projekt?

 

Je to vynikajúci projekt ( teraz budem hovoriť v globále), ako sprístupniť slovenským hudobným fanúšikom slovenských top umelcov, o ktorých bohužiaľ na Slovensku z mne nepochopiteľných príčin veľa ľudí nevie. Teraz poviem sám za seba, že sa veľmi teším, že som bol oslovený pánom Koreckým a pánom Rabinom, lebo toto je pre mňa jediná možnosť zaspievať si nejaký seriózny koncert na Slovensku. Na toto pozvanie som v podstate čakal celý čas, čo spievam v zahraničí.

 

 

Ďakujem za rozhovor

 

 

 

 

súvisiace články

 Štefan Kocán. V zahraničí oslavovaný, na Slovensku neznámy 

Metropolitná opera New York zverejnila tituly priamych prenosov opier v sezóne 2012/13

 

 

Pripravil: Ľudovít Vongrej / 19. apríla 2012 / Bratislava                                    

 

 

 

Diskusná téma: Štefan Kocán: Rozhodol som sa byť spevákom

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok

                 

 

 

Kontakt

Ľudovít Vongrej - šéfredaktor redakcia@operaslovakia.sk