Bratislava
Rodina, umelci, ale aj verejnosť sa vo štvrtok 16. februára 2012 v historickej budove SND rozlúčili s bývalou sólistkou a legendou opery SND pani Elenou Kittnarovou, ktorá zomrela 12. februára 2012 vo veku nedožitých 81 rokov.
Elena Kittnarová
(1931-2012)
V úvode rozlúčky zaspieval zbor opery SND pod vedením zbormajstra SND Pavla Procházku Starosloviensky Otčenáš a po ňom sa s umelkyňou lúčil režisér, dramaturg, libretista a prekladateľ Július Gyermek, ktorý vo svojej reči k smútiacim vyjadril ľútosť nad smrťou tak významného človeka slovenskej opernej scény.
V spomienkach sa vrátil k spoločnej práci s pani Kittnarovou na javisku SND, ktorá keď vstúpila na javisko, zvítala sa, rozdala dobrú náladu a začala sa tvrdá tvorivá práca. Pani Kittnarovú (Kity), ako ju všetci volali opísal ako človeka, ktorý mal optimistický pohľad na život. Tento optimizmus prenášala do svojej práce a na kolegov. Ako pán Gyermek povedal: ,,s ňou prišla dobrá nálada“.
Záver svojej reči ukončil slovami: ,,Lúčim sa s ňou v mene tej generácie, ktorá bola s ňou na javisku“.
Rozlúčka bola poprepletaná nahrávkami pani Kittnarovej, spieval zbor opery SND a zahralo aj kvarteto orchestra Opery SND.
Smútiacej rodine, umelcom a verejnosti sa prihovoril aj Peter Dvorský, riaditeľ opery SND v Bratislave.
Peter Dvorský
,,Vážená smútiaca rodina, vážené smútiace zhromaždenie, kolegovia, priatelia. Divadlo smúti. Odišla od nás posledná primadona, diva opery SND, národná umelkyňa Elenka Kittnarová. Nie je to dnes pre mňa vôbec jednoduché, pretože sa musím rozlúčiť s výnimočným človekom, úžasnou umelkyňou a najmä mojou drahou priateľkou. Dlho som rozmýšľal nad slovami, ktoré povedať. V myšlienkach som si pripomínal všetky krásne chvíle, ktoré som mal možnosť zažiť v jej spoločnosti. No teraz zrazu nenachádzam tie správne slová, ktoré by boli vhodné a najmä hodné takého človeka, akým bola Elenka. Všetci, čo tu dnes spomíname a tí, ktorí sme mali možnosť poznať Elenku osobne mi určite potvrdíte, že ona nebola len výnimočnou interpretkou.
Spomínam si na naše prvé stretnutia keď som asi ako dvadsaťdva ročný poslucháč konzervatória hosťoval v opere SND. S veľkou bázňou a neistotou som kráčal po divadle a stretol som sa s Elenkou, ktorá bola opernou primadonou. Jej prístup aj k nám mladším kolegom ma úplne očaril a umožnil spraviť prvé smelšie kroky vo veľkom svete opery. Bola vždy nesmierne milá, priateľská a vždy ochotná pomôcť, či poradiť. Takéto isté skúsenosti tu máte asi všetci, ktorí ste mali to šťastie, že táto veľká osobnosť nejakým spôsobom vstúpila do vašich životov.
Viete, nemám rád klišé a v dnešnej dobe sa akosi devalvuje hodnota slova osobnosť. Dnešná skutočnosť považuje za osobnosť či skôr celebritu každého, kto si dokáže ukradnúť päť minút slávy na televíznej obrazovke. Keď však hovorím o Elenke Kittnarovej, môžem s istotou hovoriť o osobnosti s veľkým O, teda o skutočnej osobnosti. Moja istota vychádza priamo zo skúseností z jej javiskových kreácií. Je spevák, ktorý zaspieva svoju áriu dobre, možno presne ako to daný skladateľ napísal. Zahrá svoj výstup presne podľa réžijnej, či choreografickej koncepcie, ale stále tomu čosi chýba. To niečo, to akési fluidum Elenka vlastnila. Keď vošla na javisko, odrazu jej patrilo celé divadlo. Svojím šarmom, charizmou, talentom a speváckymi kreáciami zaplavila celé javisko. Divák jej v tom momente veril, že je Tosca, ktorá trpí pre svojho Mária, veril jej aj intrigy a bezcharakternosť Lady Macbeth, či morálkou spútanú Kostolníčku. Celý svet očarila svojou Emiliou Marty a táto Janáčkovská postava sa stala jej profilovou a nezabudnuteľnou opernou kreáciou. Veď práve Elena Kittnarová so svojim zmyslom pre partnera, réžijnu, i dirigentskú koncepciu bez veľkých gést a pátosu spolu so svojou generáciou sólistov posunula operu SND k novým métam nového moderného herectva. Mohli by sme hodiny rozprávať, spomínať si na jej operné, ale aj operetné, či muzikálové kreácie. Elenka Kittnarová, bola jedinou slovenskou speváčkou, ktorá bola primadonou spevohry Novej scény i sólistkou opery SND. Nebudem preháňať keď poviem, že práve Elenka bola prvou dámou slovenskej opery sedemdesiatych a osemdesiatych rokov a viac ako štvrť storočie utvárala profil našej prvej opernej scény. Naučila nás veľa, nielen o hudbe, interpretácii, herectve, ale naučila nás, že skutočná hviezda, sa prejavuje nielen talentom, ale najmä prácou, priateľstvom a ľudským prístupom. Elenka sa nikdy na nikoho nepovyšovala a aj ten najmladší kolega bol v jej očiach okamžite rovnocenným partnerom. Podala mu pomocnú ruku a pomáhala tak vytvárať nádhernú atmosféru, ktorá je tak potrebná pri tvorivom procese, najmä ak ide o proces vytvárania vysokých hodnôt. Elenka Kittnarová nebola len prvotriednou umelkyňou a hviezdou plnej veľkosti, bola najmä úžasným človekom, človekom, ktorého mali a vždy budú mať všetci radi.
Čínske príslovie hovorí: Človek umiera keď sa naplní ilúzia jeho života. Ťažko povedať, aké mala ilúzie, rozhodne však môžem povedať, že náš obdiv, úcta, láska a priateľstvo voči nej neboli iba ilúziou, či hranou zdvorilosťou. Som presvedčený, že práve Elenka žila tak, aby priateľstvo a ľudské vzťahy boli prvoradé a práve vďaka spomienkam na ňu bude spolu s nami vždy. Bude našim morálnym i umeleckým vzorom a spomienky na ňu nás budu viesť v medziľudských vzťahoch tak, aby sme boli hodní jej odkazu. Elenka, ďakujem ti, naozaj nikdy nezabudneme. Česť tvojej pamiatke“.
Smútočná rozlúčka sa končila Zborom židov z Verdiho opery Nabucco a potom sa za zvukov hudby Toscy spustila opona.
Pohreb Eleny Kittnarovej sa konal v pondelok 20. februára 2012 v bratislavskom Krematóriu o 11. hodine.
súvisiace články
Pripravil: Ľudovít Vongrej / 20. februára 2012 / Bratislava 
