Recenzia
Sú tenoristi, ktorí si myslia, že na city publika sa dá zaútočiť len spievaním Nessun dorma alebo Di quella pirra. Tí rozumnejší, ktorí dokážu odolať tlaku manažérov či vlastnej ješitnosti, vedia, že to tak nie je. Medzi nich patrí aj Slovák Pavol Bršlík, ktorý sa ako v poradí druhý predstavil v Redute v rámci cyklu Veľké slovenské hlasy organizovanom agentúrou Kapos (v spolupráci s agentúrou House of Music) 5. júna.
Pavol Bršlík
Foto: Stanislava H.Hricová
Inteligencia speváka sa prejavuje už v tom, aký program dokáže zostaviť pre svoj recitál. Bršlík odolal tlaku, aký často pociťujeme pri otváracích koncertoch sezóny v budove SND, kde zaznievajú hlavne notorické „trháky.“ Pôvodne mozartovský, dnes už aj čiastočne belcantový tenor (čiastočne preto, že niektoré vysoké rossiniovské party alebo Donizettiho Tonio z Dcéry pluku sú pre jeho v rozsahu mierne limitovaný tenor zatiaľ zakliate) zostavil spolu so šikovným izraelským klavíristom Amirom Katzom ozaj pútavý program zodpovedajúci momentálnemu štádiu spevákovho umeleckého vývoja. Snaď okrem Ferrandovej árie z Cosí fan tutte, Alfredovej árie z Traviaty a Cileovej Arlezánky všetky ostatné čísla programu (ak nepočítame prídavky) boli novinkami, ktoré doteraz Slovensko obchádzali. Osobitne si cením zaradenie Belliniho a Lisztových piesní, ale aj efektnú Lalovu áriu z Kráľa z Ysu či Angelo casto e bel z Donizettiho (či skôr Salviho) Vojvodu z Alby.
Amir Katz, klavirista
Na rozdiel od väčšiny lyrických tenoristov Bršlík nie je typickým „výškarom“ pre trojčiarkovú oktávu, ale spevákom detailne si vypracúvajúcim interpretáciu každej piesne či árie. Zmysel pre štýl, dynamická mnohotvárnosť, schopnosť spevom vyjadriť obsah spievaného a citová zainteresovanosť na míle vzdialená od akademického prejavu, to všetko sú vzácne devízy tohto speváka. Mýlny názor, že Mozarta treba spievať vyslovene nadľahčeným, málo farebným tónom, tento špecialista na opery salzburgského rodáka vyvrátil svojou interpretáciou Ferrandovej Un aura amorosa spievanej spočiatku plným farebným tónom, a len v závere ozvláštnenej spievaním v mezzavoce. To je niekedy jediným diskutabilným bodom jeho interpretácie, keď sa občas začne príliš približovať k falzetu (najokatejšie v závere prvej časti árie z Lalovej opery, ale tu i tam aj inde). Na Bršlíkovom prejave vidno, že má za sebou spoluprácu s významnými dirigentskými osobnosťami, že sa vie poučiť aj zo zvukových nahrávok a že dokáže spievať nielen srdcom ale aj hlavou. Po náročných a efektne zaspievaných piesňach Liszta (Tre sonetti del Petraca) kvalitne zvládol aj tri nasledujúce árie, ktorým možno azda vytknúť len to, že v Donizettim i Cileovi sa nepísanými výškami v závere rozhodol spievať na efekt, čo mu až tak nesvedčí. Možno ho strhla atmosféra v koncertnej sále, ktorá sa zaslúžene stupňovala do nadšenia publika. To si vynútilo až tri prídavky.– Rossiniho Tarantellu, Donizettiho Una furtiva lagrima a priam dokonale odspievanú áriu Lenského z Eugena Onegina. V nej Bršlík vyvrátil názor, že výrazový diapazon lyrických hlasov je zákonite užší. Zostáva nám veriť, že spevák zostane čo najdlhšie pri interpretácii Mozarta, nižšie položeného predverdiovského belcanta, prípadne francúzskej lyrickej opery a vyhne sa tak osudu mnohých dnešných (v menšej miere aj minulých) spevákov, ktorí si nevhodnou voľbou repertoáru skrátili svoju umeleckú životnosť.
Autor: Vladimír Blaho
Pavol Bršlík, tenor
Foto: Milan Krupčík
Pavol Bršlík a Amir Katz: autogramiáda po koncerte v Bratislave
Veľké slovenské hlasy
5. júna 2012 Malá sála Slovenskej filharmónie v Bratislava
Pavol Bršlík, spev, Amir Katz klavír
program koncertu
1. časť
Alessandro Stradella :Pietà, Signore!
Wofgang Amadeus Mozart: Un’aura amorosa
ária Ferranda z opery Cosi fan tutte
Vincenzo Bellini:
Dolente immagine (Výber z cyklu Sei ariette da camera)
Malinconia, ninfa gentile Vanne, o rosa fortunata Bella Nice, che d’amore
Ma rendi pur contento Vaga luna che inargenti
Édouard Lalo: Vainement, ma bien-aimée
ária Mylia z opery Le Roi d’Ys
2. časť
Franz Liszt:
Tre sonetti del Petrarca, S. 270 (Pace non trovo)
Benedetto sia ´l giorno I vidi in terra
Gaetano Donizetti: Angelo casto e bel
ária Marcella z opery Le duc d´Albe
Giuseppe Verdi: De´ miei bollenti spiriti
ária Alfreda z opery La Traviata
Francesco Cilèa: É la solita storia del pastore
lamento Federica z opery L´arlesiana
súvisiace články
Veľké slovenské hlasy: Koncert Pavla Bršlíka
Pavol Bršlík: Slovenské hlasy sú krásne
