Pri príležitosti premiéry opery Richarda Straussa Ariadna na Naxe v košickej opere predstaví našim čitateľom toto dielo vo všeobecnosti študentka hudobných vied Daniela Petrovská.
Richard Strauss
(1864 - 1949)
Opera Richarda Straussa Ariadna na Naxe je jednoaktová opera s prológom, ktorej autorom libreta je Hugo von Hofmannstahl. Tvorcovia operu venovali režisérovi Maxovi Reinhardtovi za réžiu Gavaliera s ružou v Drážďanoch. Ich úmyslom bolo oživiť Molliérovu tvorbu na nemeckom javisku (konkrétne šlo o komédiu Meštiak šľachticom). Dielo Meštiak šľachticom bola comèdie ballet, teda komédia, v ktorej sa spájali hudba, spev, tanec a hovorené slovo. Svetová premiéra prvej verzie Ariadny na Naxe sa konala 25. októbra 1912. O rok neskôr Hofmannstahl navrhol prepracovanie opery, ktoré sa však uskutočnilo až roku 1916. Premiéra prepracovanej verzie sa konala 4. októbra 1916 vo viedenskej Hofoper.
Postavy a stručný obsah opery:
Majordóm – hovorená rola
Učiteľ hudby – barytón
Skladateľ – soprán/mezzosoprán
Tenor/Bacchus – tenor
Dôstojník – tenor
Tanečný majster – tenor
Parochniar – barytón
Lokaj – bass
Zerbinetta – soprán
Primadonna /Ariadna – soprán
Harlekýn – barytón
Brighella – tenor
Scaramuccio – tenor
Truffaldin – bass
Najada – soprán
Echo – soprán
Drayada – alt
Prológ sa odohráva v dome grófa, kde vrcholia prípravy na divadelné predstavenie. Inscenovať sa má opera mladého skladateľa Ariadna na Naxe. Prichádza Majordómus s prianím grófa, podľa ktorého sa okrem vážneho kusu má uviesť aj krátke tanečné číslo. Skladateľ je sklamaný a nahnevaný. Po chvíľke prichádza opäť Majordóm s novým príkazom. Obe diela sa majú hrať súčasne. V tom sa Skladateľ rozhodne svoje dielo stiahnuť. Tanečný majster žiada, aby sa vážny kus skrátil a viac času sa venovalo výstupu Zerbinetty. Vo chvíli, keď Skladateľ zbadá Zerbinettu, okamžite sa mu zapáči. V ich duete je vykreslená až snová atmosféra, ktorá kontrastuje so záverom prológu, kde si Skladateľ uvedomí, že to bola len ilúzia a šalie.
II. dejstvo predstavuje inscenovanie oboch kusov. Je prelínaním vážneho umenia, ktoré reprezentuje opera Ariadna a komediálnej frašky Zerbinetty s Harlekínom, Brighellou, Scaramucciom a Truffaldinom.
Ariadna na Naxe je divadlo v divadle, v prológu je zobrazené divadelné zákulisie a je akousi zoznamkou s postavami, zatiaľ čo samotná opera je už len prelínaním dvoch príbehov. Ústredná téma lásky je zobrazená v dvoch rovinách – ako hlboký cit v prípade Ariadny a ako rozkoš v prípade Zerbinetty. Ďalšia téma, ktorá pulzuje celým dielom je súperenie vážneho umenia s tým nižším. Táto téma je v súčasnosti čoraz viac aktuálnejšou. Postavy predstavujúce vážne umenie – Ariadna, Bacchus a Nymfy sú mytologické, Zerbinetta a jej štyria spoločníci sú zas prevzatí z talianskej ľudovej comedie dell´arte.
Výber scén z Ariadny na Naxe:
Duet Skladateľa a Zerbinetty z prológu – intímny duet, v ktorom Skladateľ odhalí Zerbinette svoju dušu.
Lamento Ariadny z II. dejstva – Ariadna spomína na Tézea a chce zabudnúť
Grössmächtige Prinzessin – recitatív a ária Zerbinetty z II. dejstva o láske, sklamaní a živote.
Milostný duet Ariadny a Baccha a záver II. dejstva
Kto je Richard Strauss?
Richard Strauss sa narodil 11. júna 1864 v Mníchove. Pochádzal z muzikantskej rodiny. Niet divu, že sa u neho prejavil hudobný talent už v detstve. Síce nemal školské hudobné vzdelanie a dirigovanie sa učil sám, no dosiahol výrazné úspechy. Už ako dvadsaťročný mal premiéru v New Yorku a o rok neskôr sa stal hudobným riaditeľom Dvornej kapely v Meiningene. V tom čase už bol autorom niekoľkých skladieb, no uznanie mu priniesla až symfonická báseň Don Juan. Predstavil sa v nej ako skladateľ programovej hudby. Okrem Dona Juana zložil 6 symfonických básní napr. Macbeth, Smrť a vykúpenie, či Tak vravel Zarathustra.
Ďalšou významnou skladateľskou oblasťou Richarda Straussa bola opera. Prvú operu napísal ako tridsaťročný v čase, kedy bol uznávaným symfonikom a dirigentom. Opery Guntram a Ohňa zmar pripomínajú Wagnera. Nasledovali opery Salome a Elektra, ktorými sa zaradil medzi najlepších skladateľov 20.storočia. Vo svojich dielach nadviazal na Wagnera, jeho neustále plynúcu melódiu a leitmotívy. Už pri opere Elektra začal spolupracovať s básnikom a libretistom Hugom von Hofmannstahlom. Spolu vytvorili aj nádhernú viedenskú komédiu Gavalier s ružou a Ariadnu na Naxe. Okrem spomínaných, zložil Strauss ešte osem opier neoklasicistického charakteru. Jeho tvorbu reprezentujú aj koncerty. V posledné dni vojny skomponoval Metamorfózy – štúdiu pre 23 sólových nástrojov. Po skončení 2. sv vojny trávil posledné roky vo Švajčiarsku, odkiaľ sa vrátil do vlasti až tesne pred smrťou a skomponoval Duo-Concertino pre klarinet, fagot, sláčikový orchester a harfu a Štyfi posledné piesne pre soprán a orchester.
Richard Strauss zomrel v roku 1949 v Garmisch-Partenkirchene.
Pripravila Daniela Petrovská
Článok zaradený do: Operné korzo
