Hovorí sa, že pri počúvaní klasickej hudby by deti mohli získať vyšší intelekt. Vedecké výskumy sú však odlišnejšie.
Pravdepodobne ste počuli o efekte Mozartovej hudby. Ide o to, že ak deti alebo aj bábätká počúvajú hudbu, ktorú zložil Mozart, stanú sa viac inteligentné. Rýchlym vyhľadávaním na internete môžete nájsť viacero výrobkov. Na trhu existujú CD a knihy určené pre akýkoľvek vek, ktoré vám pomôžu využiť silu Mozartovej hudby. Pokiaľ ide o vedecké dôkazy, vďaka ktorým môžete byť múdrejší, obraz o tom je rôznorodejší.
Fráza "efekt Mozart" vznikol v roku 1991. Spomenutú štúdiu popísali o dva roky neskôr v časopise Nature. Túto myšlienku vyvolali médiá a verejný záujem, že počúvanie klasickej hudby môže nejako vylepšiť mozog. Je to jeden z tých nápadov, ktoré sa tvária vierohodne. Mozart bol nepochybne sám génius a jeho hudba tvorí komplex. Môžeme mať nádej, že ak ju budeme počúvať, možno trochu tej inteligencie padne aj na nás.
Myšlienka sa zrodila a tisícky rodičov hrali hudbu od Mozarta svojim deťom. V roku 1998 Zell Miller, guvernér štátu Georgia v USA, dokonca požiadal o vyčlenenie peňazí zo štátneho rozpočtu na to, aby každému novorodencovi mohlo byť zaslané CD s klasickou hudbou. Nie sú to len novorodenci a deti, ktoré boli zámerne vystavené Mozartovým melódiám. Keď Sergio Della Sala, psychológ a autor knihy Mýty mysle, navštívil mozzarella farmu v Taliansku, poľnohospodár hrdo vysvetlil, že svojim bizónom hral skladby od Mozarta trikrát denne, aby im pomohli vytvoriť lepšie mlieko.
Necháme diskusiu o vplyve na produkciu mlieka pre poľnohospodárov, ale čo dôkazy o tom, že počúvanie Mozarta robí ľudí inteligentnejšími? Presnejšie čo spôsobilo to, že autori úvodnej štúdie zistili, že verejnosť sa búri?
Pozrime sa späť na originálny papier. Prvým prekvapením je, že autori z University of California v Irvine sú skromní vo svojich záveroch. Dokonca nepoužívajú frázu "Mozartov efekt" na papieri. Druhým prekvapením je, že to vôbec nebolo vykonané na deťoch: v skutočnosti to bolo vykonané s týmito oddanými stúpencami psychologických štúdií - mladými dospelými študentmi. Zúčastnilo sa toho iba 36 študentov. Na troch stretnutiach dostali zadaný rad úloh na dokončenie. Pred každou úlohou, počúvali buď desať minút ticha, desať minút nahratých relaxačných pokynov alebo desať minút Mozartovej sonáty D dur (K448) pre dva klavíry.
Študenti, ktorí počúvali Mozarta urobili lepšie úlohy, kde museli vytvárať tvary v ich mysliach. Na chvíľu boli študenti lepší v priestorových úlohách, kde sa mali pozrieť na zložené kúsky papiera a škrty v nich. Mali predvídať ako by vyzerali v rozloženom stave. Ale bohužiaľ, ako autori ujasnili, tento účinok trvá asi pätnásť minút. Takže sotva vám prinesú lepšiu inteligenciu na celý život.
Vzrušenie mozgu
Avšak, ľudia začali teoretizovať o tom, prečo by Mozartova hudba mohla mať najmä tento účinok. Mohla by byť zložitosť hudobných vzorov príčinou kortikálneho výpalu v mozgu rovnako ako sú riešené priestorové hádanky?
Nasledoval ďalší výskum, v ktorom meta-analýza šestnástich rôznych štúdií potvrdila, že počúvanie hudby vedie k dočasnému zlepšeniu schopnosti manipulovať s tvarmi psychicky. Tieto výhody sú ale krátkodobé, a preto nie sme viac inteligentnejší.
Potom začalo vychádzať najavo, že Mozart vôbec nebol zvláštny. V roku 2010 mala väčšia metaanalýza väčšieho počtu štúdií opäť pozitívny vplyv, ale aj iné druhy hudby pracovali rovnako dobre. Jedna štúdia zistila, že počúvanie Schuberta bolo rovnako dobré, a tak ste nahlas počuli úryvok z románu Stephena Kinga. Ale iba vtedy, ak sa vám to páčilo. Takže radosti a vaše zapojenie je viac kľúčové ako presné poznámky, ktoré ste počuli.
Aj keď máme tendenciu spájať efekt Mozartovej hudby na dojčatá a malé deti, väčšina z týchto štúdií bola skúmaná na dospelých, ktorých mozgy sú samozrejme vo veľmi rozdielnom štádiu vývoja. Ale v roku 2006 bola urobená veľká štúdia v Británii, na ktorej sa zúčastnilo osem tisíc detí. Počúvali buď desať minút Mozartovho Sláčikového kvinteta D dur, diskusiu o experimente, alebo sekvenciu troch populárnych piesní: Blur "Country House", "Return of the Mack," od Marka Morrisona a PJ a "Stepping stone" od Duncana. Opäť hudba zlepšila schopnosť predvídať papierové tvary, ale tentoraz to nebol Mozartov efekt, ale Efekt rozostrenia. Deti, ktoré počúvali Mozarta urobili dobre, ale tie, ktoré počúvali pop music urobili ešte lepšie, takže prioritná preferencia mohla ísť do nej.
Nech už je váš hudobný výber akýkoľvek, zdá sa, že všetko, čo potrebujete urobiť na trochu lepšie prediktívne origami je nejaké poznávacie vzrušenie. Vaša myseľ potrebuje byť trochu viac aktívna. Potrebuje niečo, čo ju posunie ďalej. Bude to podľa toho, ktorý druh hudby apeluje na vás. V skutočnosti to nemusí byť hudba. Čokoľvek, čo vás vedie k vyššej bdelosti by malo fungovať rovnako dobre – napríklad urobiť pár skokov alebo vypiť kávu.
Existuje ale spôsob, ktorým môže mať hudba vplyv na vaše IQ. Bohužiaľ to vyžaduje trochu viac úsilia ako jej nahranie na CD. Keď sa naučíte hrať na hudobný nástroj môže to mať priaznivý vplyv na váš mozog. Jessica Grahn, kognitívna vedkyňa na Western University v Londýne, Ontariu hovorí, že rok hrania na klavíri v kombinácii s bežnou praxou môže zvýšiť IQ až o tri body.
Počúvanie Mozarta preto nemusí byť pre vás alebo vaše deti na škodu. Môže to byť začiatok celoživotnej lásky ku klasickej hudbe. Ale ak vy a vaša rodina urobíte naliehavo imaginárne origami, je pravdepodobné, že držanie sa sonáty nebude dobré na to, aby vám bolo lepšie.
Zdroj: TU...
Pripravila: Jana Sýkorová
článok zaradený do: Operné korzo
