Otello

opera v 4. dejstvách

 

Autor hudby: Giuseppe Verdi

Libreto: Arrigo Boito

Literárna predloha: William Shakespeare: Othello, The Moor of Venice

Dielo napísané v talianskom jazyku.

Svetová premiéra: 5. februára 1887 v Teatro alla Scala v Miláne.

Slovenská premiéra: 10. septembra 1925 v SND v Bratislave

 

Noty a partitúru opery nájdete tu...

 

Vedriho predposledné dielo sa zaraďuje medzi jeho vrcholové opery. Vedriho posledné dve diela sa zásadne líšia od jeho skorších opier a hudobná estetika ako aj dejiny hudby považujú Verdiho Otela spolu s Falstaffom za autorove najdokonalejšie diela.

 

Otello je najväčšou talianskou opernou tragédiou. Je to úžasné dielo, ktoré sa zrodilo z troch mužov a to Shakespeara, Boita a Verdiho.

 

V Otellovi môžeme pozorovať oproti jeho predošlým operám široko planúce melódie (ale nie hlasového prejavu), ktoré vystriedali kratšie melodické útvary. Orchester ako rovnocenný prvok sa dostáva na úroveň významu melódie. Verdi bol nespravodlivo obvinený, že týmto napodobňuje Richarda Wagnera, proti čomu právom protestoval.

 

Z histórie vzniku Otella.

 

Po skomponovaní opery Aida sa Verdi vyjadril, že dospel ku konečnému číslu a ako skladateľ nemá voči nikomu nijaké záväzky.

Medzitým prešlo pätnásť rokov. Tieto roky boli pre Verdiho nepríjemné a to v umeleckom, politickom aj osobnom živote. Zlá politická situácia tých rokov si vyžiadala za obeť aj umenie v podobe umeleckej kríze. V osobnom živote Verdimu odošli zo sveta osobnosti a ľudia, ktorých si veľmi vážil. Verdi bol veľmi citlivý, uvedomelý človek, introvertnej povahy, ktorému nebola ľahostajná politická situácia, preto tieto veci verejné znášal veľmi citlivo.

 

Keďže taliansko v tom období nemalo veľkú opernú drámu svetového mena, začalo sa hovoriť o potrebe silno dramatického diela. Ľudia z operného prostredia začali uvažovať o zhudobnení Othella, hry anglického dramatika Williama Shakespeara. Samozrejme uvažovali o tom, kto by mohol byť tým správnym človekom, ktorý by sa na túto náročnú prácu vzhľadom k vnútornému obsahu drámy najviac hodil. Myšlienky predstaviteľov opernej produkcie smerovali k Verdimu, ktorý už svoju skladateľskú kariéru po skomponovaní Aidy, považoval za uzavretú.

 

Začalo rozmýšľanie, ako na Verdiho ísť a pomalé, opatrné presviedčanie.

 

Faccia spolu s Giuliom Ricordim večerali s Verdiovcami v ich apartmáne v Grand hoteli počas neprítomnosti Verdiho, ktorý v tom čase dirigoval na dobročinnom koncerte na pomoc obetiam záplav v údolí Pádu svoje Rekviem. Reč sa samozrejme zvrtla na Verdiho a Otella a zrejme čakali reakcie a pomoc rodiny pri tomto presviedčaní.

Všetky pokusy presvedčiť Verdiho, aby napísal novú operu sa v roku 1879 začali ukazovať v nádejnom svetle.

Ako Ricordi o Verdim neskôr povedal: ,,Pri zmienke o Otellovi sa na mňa ostro pozrel, podozrievavo, ale so záujmom. Samozrejme, že pochopil, samozrejme, že zareagoval. Veril som, že čas dozrel“.

 

Verdiho sa podarilo presvedčiť, aby sa na druhý deň stretol s libretistom Boitom a o tri dni Boito predložil Verdimu náčrt opery, na ktorom už určite pracoval, ešte pred tou osudnou večerou.

Verdi mu povedal: ,,Napíšte libreto. Môže sa zísť vám, mne, alebo komukoľvek inému.

 

Keď chcel Ricordi do Sant Agaty priviesť k Verdimu ,,istého priateľa“, Verdi nesúhlasil a povedal: ,, Ak teraz prídete s Boitom, budem si musieť prečítať jeho libreto. Ak ho uznám za dobré, necháte mi ho a ja zrazu zistím, že som svojim spôsobom zaviazaný, k práci“. Preto ho Ricordi navštívil sám.

 

Pripravovanú operu prísne tajili a aby neprenikli informácie na verejnosť, začali o nej hovoriť ako o ,,čokoládovom projekte“.

 

Maestro sa stále odmietal jednoznačne vyjadriť, či operu napíše, ale začal si pozerať kostýmy a obrázky, aby si vedel jasnejšie predstaviť postavy.

 

Boito nazýval prácu na tejto opere ,,výrobou čokolády“. Na librete pracoval celé leto roku 1879 a na jeseň predložil časť, ktorú už mal a Verdi ju pochválil. Začiatkom nového roku 1880 navrhol Verdi maliarovi Domenicovi Morellimu, aby urobil skicu Otella.

 

Napriek týmto prebiehajúcim prácam, bol ,,čokoládový projekt“, ešte stále len ako nápad. Giuseppina Strepponiova potom radila, aby aspoň na chvíľu nechali všetko tak a o Maurovi mlčali, ako sa len dá.

 

Leto 1880. Verdi začal korešpondovať s Boitom o Otellovi. Keďže práce napredovali veľmi pomaly, tak Ricordi na vianoce poslal Verdimu tortu s figúrkou čokoládového Maura, aby mu opatrne naznačil, že mešká. Medzitým Vedri prepracovával niektoré z jeho opier. Verdiho svet sa veľmi menil. Zo sveta odchádzali ďalší Verdiho súčasníci ako Wagner, o ktorom sa vyjadril: ,,Odišla veľká osobnosť. Meno, ktoré zanechá najvýraznejšiu stopu v histórii umenia“, ďalej odišli Garibaldi a Viktor Hugo. Menil sa aj svet. S rozvojom priemyslu sa do divadiel dostáva nová modernejšia plynová osvetľovacia technika, oproti tej predošlej, ktorá už bola využitá aj pri Aide. Predtým sa v divadle svietilo sviečkami. Toto všetko ponúklo nové pohľady a nápady pri inscenovaní diel. Falstaffa už osvetľovala elektrina, keďže žiarovku vynašiel Edison v roku 1879.

 

Jar 1884. Boito sa vyjadril, že sám nemôže Otella zhudobniť a z ,,čokoládového projektu“ takmer zišlo. Nakoniec sa Boitovi podarilo Verdiho presvedčiť, že ,,vy jediný môžete zhudobniť Otella. Všetky dramatické diela, ktoré ste nám dali, potvrdzujú túto pravdu“.

 

Verdi v tom čase financoval stavbu nemocnice vo Villanove a tak sa okrem hudby zaoberal aj inými vecami. Zo života mu odchádzali ďalší a ďalší priatelia a blízki. Možno práve práca na opere Otello mu pomohla tento žiaľ zmierniť

 

Október 1885. Verdi dokončil Otella, ale v nasledujúcom roku ho prepracoval. 

November 1886. Boitovi napísal: ,,Hotovo! Pozdravujem nás … (a jeho tiež) Zbohom.“

 

Verdiho a Boitova verzia Otella.

 

Libretista Boito premýšľal, prepracovával a diskutoval o Otellovi. Oproti Shakespearovej predlohy ,,Othello“, opera začína morskou búrkou, ktorú sleduje ľud, čakajúci na Otellov víťazný návrat z vojny proti Turkom, kde Otello spieva svoje Exultate v ktorom oslavuje víťazstvo. Boito vynechal Shakespearovo prvé dejstvo, v ktorom sa Otello obhajuje pred benátskym senátom a Brabantiom. Tu sa Otello spozná aj s Desdemonou a tajne sa v noci zoberú. V opere už vidíme, že Desdemona čaká na príchod Otella ako jeho manželka.

 

Verdiho Otello je možno aj o kúsok ďalej od Shakespearovej predlohy, práve kvôli zhudobneniu tohto diela. Slovom sa niekedy nedá vyjadriť to, čo sa dá vyjadriť hudbou. Hudba ešte viac umocnila túto veľkolepú a silnú drámu, či už to je v Crede Jaga, ktorého text dotvoril operný libretista, v ktorom vyjadril filozofiu nenávisti a postavu Jaga vykresľuje ako muža, ktorým presvedčením je zlo, alebo vo Vŕbovej piesni a Ave Marii, Otellovej manželky Desdemony. Tieto mnohé iné hudobné časti opery vykresľujú psychologický charakter postáv.

 

Premiéra

 

Sen sa stal skutočnosťou a opera bola na svete. Čakala na svoju svetovú premiéru.

Začalo sa obsadzovanie rolí spevákmi. Barytonista Viktor Maurel pripomenul Verdimu, že mu kedysi sľúbil rolu Jaga. Verdi ho chcel odmietnuť, ale rolu mu potom dal. Maurel bral túto rolu veľmi vážne a ako Muzio napísal Ricordimu: ,,Bol by dokonca ochotný oholiť si bradu, pretože si myslí, že plná brada jeho tvár príliš zjemňuje... V druhom dejstve je hravý, vtipný, ironický, ale od Creda hrozivý a hovorí, že jeho mimika musí byť dobre viditeľná!“.

 

Verdi si nebol istý ani vo výbere Francesca Tamagnu do úlohy Otella, pretože nebol presvedčený, že dokáže spievať dostatočne jemne. Nakoniec ho Verdi precízne pripravil a ukázal mu, ako sa má správne prebodnúť. Obaja speváci mali veľký úspech. Už menej úspechu mala Romilda Pantaleoniová, predstaviteľka Desdemony. Do tejto role ju presadil dirigent predstavenia, Franco Faccio, ktorý bol do nej zaľúbený.

 

Premiéra sa konala 5. februáa 1887 a La Scale. Úspech Otella bol zaručený a triumfálny. Julian Budden sa vyjadril, že to bola ,,jedna z najväčších udalostí Talianska“. Verdimu a Boitovi aplaudovali a ešte o piatej ráno ľud v uliciach vykrikoval ,,viva Verdi“.

 

 

Spisovateľ Antonio Fogazzaro vyhlásil: ,,Odteraz už nebude možné zhudobňovať absurdné hudobné drámy a žalostné verše. Keďže tento druh hudby verne sleduje slová, budú musieť byť slová hodné sledovania!“.

 

Mladý Toscanini dobehol domov, vytiahol matku s postele a prinútil ju kľaknúť si a opakovať ,,viva Verdi“.

 

 

Obsah opery a osoby

 

Osoby:

 

Otello, Maur, veliteľ benátskeho vojska - tenor

Jago, práporčík - baryton

Cassio, kapitán - tenor

Rodrigo, vznešený Benátčan - tenor

Lodovico, benátsky vyslanec - bas

Montano, vládce na Cypre, Otellov predchodca - bas

Desdemona, Otellova manželka - sopran

Emília, Jagova manželka - mezzosopran

 

Dej sa odohráva v 15. storočí na Cypre.

 

Dej opery Otello

 

1. dejstvo:

Prístav na Cypre. Otello sa vracia domov ako víťaz nad Turkami a je nevšedne vítaný. Číha tu však na neho aj nepriateľ a to Jago, Otellov bývalý priateľ. Povíšil totiž namiesto neho Cassia a Jago podnieti najskôr Rodriga, aby sa uchádzal o lásku Desdemonny, Otellovej krásnej ženy a Cassia zvedie k pitiu. Opitý Cassio tasí meč na Montana, začo je zbavený svojej hodnosti. Potom Otello odchádza s Desdemonou.

 

2. dejstvo:

Komnata v Otellovom paláci. Jago radí Cassiovi, aby požiadal Desdemonu o príhovor u Otella a zvedie obidvoch do záhrady. Potom na nich upozorní Otella a vzbudí v ňom žiarlivosť. Keď sa Desdemona vráti, vidí, že je Otello rozčúlený. Chce mu svojou vreckovkou zaviazať hlavu, ale Otello vreckovku odhodí. Emília ju na Jagovo želanie zodvihne a odovzdá Jagovi. Keď ostanú sami Jago s Otellom, rozpráva falošný priateľ vymyslenú historku o Cassiovi, ktorý údajne zo sna volal Desdemonu.

 

3.dejstvo:

Hlavná sála v zámku. Jago priviedol Cassia, aby vypočul Desdemonu, ktorá sa za neho prihovorila u Otella. Potom zariadi všetko tak, že si Otello vypočuje Cassia, ďakujúceho Desdemone za prihovorenie sa. Keď potom ukáže Otellovi Desdemoninu vreckovku, ktorú práve zobral Cassiovi, nepozná už Otellova žiarlivosť hraníc. Neovláda sa, zrazí k zemi Desdemonu a odpadne.

 

4. dejstvo:

Desdemonina spálňa. Desdemona zaspáva s podivnou predtuchou. Zrazu sa priblíži Otello, vrhne sa na ňu a zaškrtí ju. Emília privolaná výkrikom Desdemony sa k nej ponáhľa, ale prichádza neskoro. Môže už len vysvetliť Otellovi osudný omyl, za ktorý zúfalý žiarlivec zaplatil životom.

 

 

                 

 

 

Kontakt

Ľudovít Vongrej - šéfredaktor redakcia@operaslovakia.sk