Rigoletto

 

opera v 3. dejstvách

 

Autor hudby: Giuseppe Verdi

Libretto: F. M. Piave

Dielo napísané v talianskom jazyku.

Svetová premiéra: 11. marec 1851 v Benátkach

Slovenská premiéra: 30. jún 1920 v opere SND

 

 

Aj v ďalších svojich dielach po Ernanim, Attilovi, Bitke pri Legnane a Luise Miller pokračoval Verdi vo veľkej opernej tradícii svojej vlasti. Mal 37 rokov, keď v plnom rozvoji svojej tvorivosti vytvoril tri prvé majstrovské diela svojej mužnej sily: Rigoletta, Trubadúra a Traviatu.

 

Námet hry Victora Huga Kráľ sa zabáva musel prejsť mnohými obmenami, kým prešiel úskalím policajnej cenzúry. Už Hugova hra pred 18-timi rokmi bola v Paríži zakázaná pre svoju „nemorálnu látku“. Ani Piavove prepracovanie nenašlo u rakúskej cenzúry porozumenie. Kráľ František I. francúzsky, ktorý bol znázornený ako preklínaný zhýralec, nesmel byť hlavnou postavou deja. Šašo nesmel svojim zmrzačením urážať oči spoločnosti, mŕtvola vo vreci zase bola zlým príkladom pre obyčajný ľud. Po dlhých ťažkostiach, zmenách prostredia a osôb obhájil predsa Verdi charakter hlavných postáv. A to i napriek tomu, že zhýralý vládca sa musel stať bezmenným vojvodom dávnych dôb a bol odsunutý do pozadia.

 

Opera dosiahla ihneď veľký svetový úspech, ale vzbudila i odpor kritikov. Vytýkali jej, že príliš radikálne zasiahla do ľudského života a vyčítali tejto, tak typicky národnej hudbe, „germanizmus“. Nepochopili, že vývoj hudobného cítenia Verdiho v plnom súlade s pokrokovými tendenciami doby pokračoval tak, ako pokračovať musel. Narastanie dramatického napätia, zhutnenie zvukových foriem a výrazu, zintenzívnenie prežitkov, aké nezávisle na Taliansku vznikalo súčasne v Nemecku vo Wagnerovej tvorbe, úzky súzvuk ariózneho i recitatívneho spevu so slovom a dramatickými situáciami spolu s typickou dynamikou a ľahkou pohyblivosťou Verdiho melódie a bohatou farebnosťou harmónie a orchestrálneho zvuku, vytvárali celkom nový typ talianskej opernej hudby. Verdi vtedy napísal: „Chcem svoju hudbu, či je už krásna alebo škaredá, nielen jednoducho písať, ale chcem jej dať charakter.“

 

Obsah opery a osoby

 

Osoby:

 

Vojvoda mantovský – tenor

Rigoletto, jeho šašo – barytón

Gilda, jeho dcéra – soprán

Gróf Monterone – bas

Gróf Ceprano – barytón

Manželka grófa Ceprana – soprán

Marullo – barytón

Borsa, dvoran – tenor

Sparafucile – bas

Maddalena, jeho sestra – mezosoprán

Giovanna, Gildina spoločnica – alt

 

Miesto deja: Mantova v 16. storočí

 

1. dejstvo:

 

Na dvore vojvodu z Mantovy je veselo. Vojvoda sa dvorí grófke Cepranovej, hoci ho očarila krása dievčiny, ktorú zazrel v chráme. Hrbatý šašo Rigoletto sa vysmieva grófovi Cepranovi a navádza vojvodu, aby mu uniesol krásnu ženu. Ich nemravnú zábavu preruší gróf Monterone, ktorému vojvoda tiež zviedol dcéru. Šašo si navonok robí žarty z pánových obetí, v duši však cíti úzkosť. Aj on sám má dcéru Gildu, ktorú úzkostlivo chráni pred vojvodovými očami. Dvorania, ktorých dcéry sa stali hračkou vo vojvodových rukách ho nenávidia, gróf Ceprano mu prisahá pomstu a Monterone ho preklína.

 

2. dejstvo:

 

Na ceste z kniežacieho paláca stretáva Rigoletto, znepokojený Monteroneho kliatbou, nájomného vraha Sparafucila, ktorý mu ponúkne svoje služby. Rigoletto ho zatiaľ odmieta, ale neopovrhuje ním. Veď sú si rovní: jeden bodá dýkou, druhý výsmechom. Doma ho víta Gilda, pred ktorou tají svoje meno i povolanie. Prikazuje Gildinej spoločníčke Giovanne, aby nikdy nevychádzali z domu, iba ak pôjdu na omšu. Netuší, že už je neskoro Gildu chrániť, práve v chráme ju zazrel človek, ktorý ju sledoval až sem a ukryl sa. Po odchode Rigoletta sa neznámy predstavuje Gilde ako študent Gualtier Maldé a vyznáva jej lásku. Je to preoblečený vojvoda. Gilda sa vrúcne zamiluje do vojvodu. K Rigolettovmu domu prichádzajú zamaskovaní dvorania, ktorí sa šašovi chcú pomstiť za jeho pichľavé reči. Dohodnú sa, že Gildu, ktorú pokladajú za jeho milenku, unesú. Pod zámienkou, že ide o grófku Cepranovú z vedľajšieho domu, nahovoria Rigoletta, aby im pri únose pomáhal. Až podľa Gildinho výkriku Rigoletto spozná, pomohol uniesť svoju vlastnú dcéru.

 

3. dejstvo:

 

Vojvoda nahnevaný zistil, že mu Gildu uniesli. Dvorania sa svojmu pánovi prichádzajú pochváliť, čo vyparatili Rigolettovi. Vojvoda pochopí, že dievčina je v paláci a odchádza za ňou.

 

Rigoletto sa chce stretnúť s Gildou, ale každá snaha dostať sa k nej je márna. Nadarmo prosí šľachticov, aby mu dcéru vrátili. Gilda sa vracia zneuctená. Priznáva sa otcovi ku všetkému a Rigoletto prisahá vojvodovi pomstu.

 

 

3. dejstvo:

 

Rigoletto chce presvedčiť Gildu o vojvodovej skazenosti a preto ju privedie k Sparafucilovej krčme. Gilda vidí vojvodove dvorenie Sparafucilovej sestre Maddalene. Rigoletto si už predtým najal Sparafucila, aby hosťa zavraždil a mŕtvolu mu odovzdal. Sám ju chce hodiť do rieky. Blíži sa búrka. Rigoletto posiela Gildu preč, netuší, že ona ho tak veľmi miluje a vráti sa späť. Počuje, ako Maddalena prehovára brata, aby pekného a bohatého muža, ktorý je u nich, nezabil. Sparafucile jej napokon prisľúbi, že zabije prvého hosťa, ktorý príde. Gilda sa rozhodne zomrieť za svojho milého a vstúpi do krčmy.

 

O polnoci prichádza Rigoletto. Sparafucile mu odovzdáva vrece s ľudským telom. Dvorný blázon sa teší, že sa konečne pomstil. Náhle však zaznie vojvodov spev. Rigoletto otvorí vrece a s hrôzou vidí svoju milovanú dcéru. Pred smrťou Gilda priznáva otcovi, že sa obetovala za vojvodu. Zúfalý Rigoletto si spomenie na Monteroneho kliatbu.

 

 

 

 

                 

 

 

Kontakt

Ľudovít Vongrej - šéfredaktor redakcia@operaslovakia.sk