Je dobré, že článok Dr. Štilichovej vyvracia opakovanú snahu V. Zvaru štylizovať Krútňavu do podoby, v akej ju chceli mať komunistickí cenzori (v článku Krútňava - detektívka alebo mýtus ? v Opera Slovakia z 12. 9. t. r).
Zvarov podhodený názor, že nehorázny cenzúrny zásah komisie Ústredného výboru KSS do diela vlastne bol "...skôr legitímnym a odôvodneným dramaturgickým zásahom, slúžiacim samotnému dielu" považujem za priam cynický. Okrem toho sa nepravdivo zaštiťuje režisérom Kriškom a dramaturgom Dr. Vajdom. Neboli to totiž estetické či dramaturgické dôvody, ktoré ich viedli k vynechaniu rámca opery (epické postavy Básnika a Dvojníka) v inscenácii roku 1963! Dr. Vajda o inscenovaní opery v Banskej Bystrici vyslovene píše, že "čas však nemilosrdne súril a tak z prevádzkových dôvodov sme s Kriškom Básnika a Dvojníka vynechali". Okrem toho, Suchoňovo "odobrenie" bolo vydierané okolnosťou, že inak by operu nebolo možné uviesť. Možno účinkovali tiež ideologické tlaky, lebo Vajda svedčí aj o tom, že Kriška "Rezolútne sa postavil za uvedenie originálneho záveru opery. Napriek tomu zbor potom spieval scenzurovaný text!
O problematike Suchoňových "súhlasov" so všetkými (!) odlišnými verziami Krútňavy som viackrát písal. Ich dosah nevie zhodnotiť ten, kto za vtedajšieho režimu nezažil "dobrovoľné" manifestácie proti "krvavému psovi Titovi", "radostné" postávania v prvomájových sprievodoch, "zanietenú" účasť na každodenných ideologických desaťminútovkách, či "spontánny hnev ľudu" a hromadné podpisovanie sa proti Charte 77.
Dúfal som, že dnes sú všeobecne známe praktiky časov, keď nesúhlas znamenal zahrávanie sa s existenciou, stratou bytu a znemožnením štúdia detí.
Ale vidno, že stále "Vstávajú noví bojovníci"- ako voľakedy prezident ČSSR Zápotocký nazval svoju divadelnú hru...