Anketa opernej kritiky 2013/2014
Opera Slovakia po tretíkrát pripravila Anketu opernej kritiky, v ktorej tentokrát hlasovalo šesť slovenských operných kritikov a publicistov. Pri výbere udeľovali svoje hlasy inscenáciám, koncertom a jednotlivým umeleckým osobnostiam v rôznych kategóriách.
V Ankete opernej kritiky 2013/2014 hlasovali: Mária Glocková, Michaela Mojžišová, Lýdia Urbančíková, Vladimír Blaho, Jozef Červenka a Pavel Unger. Svoje hlasy udeľovali v týchto kategóriách:
1. Najlepšie hudobné naštudovanie (za ktoré dielo a v ktorom divadle)
2. Najlepšia inscenácia sezóny (všetkého vizuálneho komplexne)
3. Najlepší ženský sólistický výkon (za ktorú rolu a v ktorom divadle)
4. Najlepší mužský sólistický výkon (za ktorú rolu a v ktorom divadle)
5. Objav sezóny
6. Skokan sezóny
7. Udalosť sezóny
Prehľad sezóny nájdete na našom webe v časti Aktuality, alebo Operné správy. Recenzie v časti Recenzie prečítali sme. V rubrike Operný mediálny monitoring, nájdete publicistiku z iných médií.
Výsledky Ankety opernej kritiky 2013/2014
Najlepšie hudobné naštudovanie
1. miesto
Friedrich Haider za hudobné naštudovanie Mozartovej opery La clemenza di Tito v Opere SND
Z vyjadrení opernej kritiky:
M. Mojžišová: Prvé uvedenie Mozartovej poslednej opery na slovenskom profesionálnom javisku sa vyznačuje priezračnosťou hudobného naštudovania a technickou precíznosťou. Teleso pod Haiderovým vedením znie kompaktne, presne, farebne pestro, interpretácia je tempovo razantná a nejeden z hráčov spĺňa sólistické kritériá. Po dvoch rokoch pôsobenia Friedricha Haidera na čele súboru je zrejmé, že v ňom SND získalo skvelého dirigenta s jasným muzikantským postojom, ktorý dokáže motivovať orchester k stúpajúcej kvalite výkonov. Podobné hodnotenie smeruje i k hudobno-divadelne kompaktnej Bohéme, kde sa odpatetizovaná expresívnosť javiska snúbi raz so strohosťou, inokedy s nesentimentálnou vrúcnosťou orchestrálnej jamy.
V. Blaho: Z troch kvalitných hudobných naštudovaní Haidera (Bohéma, La celmenza di Tito a Rigoletto) bolo ťažko vybrať, všetky boli kvalitné, no Titovu partitúru dirigent akoby už mierne posunul k preromantizmu a dodal jej tým väčšiu emotívnosť.
J. Červenka: Friedrich Haider opäť dokázal Orchester Opery SND motivovať k vynikajúcemu výkonu. Na stúpajúcej úrovni sa stále zreteľnejšie prejavuje dirigentova systematická práca. Friedrich Haider zdvihol orchestrálnu jamu Historickej budovy SND a zvukovo otvoril orchestru veľký priestor. Ten hral sústredene, s minimom nepresností, s noblesou a ľahkosťou, inokedy s efektnou dramatickou silou.
2. miesto
Friedrich Haider za hudobné naštudovanie Pucciniho opery Bohéma v Opere SND
a
Rastislav Štúr za hudobné naštudovanie opery P. I. Čajkovského opery Piková dáma v Opere SND
Z vyjadrení opernej kritiky:
Bohéma
V. Blaho: V Bohéme v interakcii s režisérom šiel proti prílišnému sentimentu aj pomocou jemu vlastných rýchlejších temp.
P. Unger: Hudobný riaditeľ Opery SND sa zaslúžil o výrazné pozdvihnutie úrovne orchestra, v Bohéme bez nadmiery sentimentálnosti podčiarkol vrúcnosť pucciniovskej partitúry, jej spevnosť i drámu.
Piková dáma
M. Mojžišová: Hlavný dirigent SND nie po prvý krát potvrdil, že je divadelne cítiacim hudobníkom so zmyslom pre funkciu detailov v široko klenutom celku: vďaka jeho premyslenej koncepcii dosahuje partitúra Pikovej dámy silný emocionálno-dramatický efekt.
V. Blaho: Štúrovi romantické hudba sedí, vie dodať scénam diferencované nálady, byť dynamicky pestrý, pod ním je orchester naozaj plný emócií.
P. Unger: Rastislav Štúr vykreslil dramatický oblúk Čajkovského partitúry s veľkým citom pre ťah celku i modelovanie detailov vo farbách, emóciách, atmosfére.
3. miesto
Marián Lejava za náhly záskok Konrada Leitnea pri hudobnom naštudovaní
Straussovej opery Ariadna na Naxe v Opere ŠD Košice
Z vyjadrení opernej kritiky:
P. Unger: V náhlom záskoku za rakúskeho kolegu zmobilizoval súbor k výkonu hodného rešpektu, navyše v prvom stretnutí košických umelcov s operou Richarda Straussa.
M. Glocková: Vzhľadom k predpremiérovým problémom, treba oceniť profesionalitu a pohotovosť, s akou dirigent Marián Lejava zvládol neveľký orchester, ktorý rešpektoval farebnú hutnosť aj komornosť zvuku v partitúre.
L. Urbančíková: Dirigent Marián Lejava a jeho výkon dirigenta pri premiére opery Richarda Straussa Ariadna na Naxe v Košiciach 14. marca 2014, ako záskoku za neprítomného nemeckého dirigenta Konrada Leitnera. Nielen, že zachránil náročné výkony a mesiace štúdia celého operného súboru, navyše sám ako dirigent dosiahol sústredený a bezchybný javiskovo i hudobne komplexný tvar symfonicky stavaného hudobného diela, všetky nuansy štýlových zmien a zvláštnych prvkov hudobnej charakterizácie zvýraznil nanajvýš účinne.
Najlepšia inscenácia sezóny
1. miesto
Giacomo Puccini: Bohéma, réžia Peter Konwitschny, Opera SND
Z vyjadrení opernej kritiky:
M. Mojžišová: Konwitschného inscenácia Bohémy, ktorá sa na javisko SND dostala takmer štvrť storočia po svojej lipskej premiére (1991), je dôkazom toho, že múdre inscenácie nestarnú – výkladovo, ani esteticky. Dielo, ktoré u nás poznáme skôr ako sladkastú melodrámu, režisér pretavil do smutnej štúdie o zbabranom živote. Nestojí o naše dojatie, jeho cieľom je vtiahnuť nás do deja, spraviť nás spoluzodpovednými (aj preto si na nás počas vrcholiacej tragédie nemilosrdne zasvieti). Sugestívny dojem podčiarkuje minimalistická scénografia režisérovho dvorného divadelníka Johannesa Leiackera a výborné herecké výkony celého obsadenia: detailná psychologická kresba postáv a schopnosť motivovať aktérov k uveriteľnému, vnútorne prežitému herectvu, patria k najväčším devízam renomovaného režiséra.
V. Blaho: Konwitschneho Bohéma je takisto zaujímavá novým pohľadom, ktorý ale občas ide proti logike diela. Celkove je to však pôsobivá inscenácia akcentujúca motív biedy a zúfalosti pred ostatnými možnými interpretáciami.
P. Unger: V jeho tento raz neprovokatívnej koncepcii dostáva Bohéma hlbokú analýzu charakterov postáv, ich sociálneho statusu, emócií a otvára zväčša nepovšimnuté rozmery ich vzťahov.
2. miesto
P. I. Čajkovskij: Piková dáma, réžia Marián Chudovský, Opera SND
Z vyjadrení opernej kritiky:
M. Mojžišová: V režijnej koncepcii Mariána Chudovského vyznieva Piková dáma nielen ako dráma o sebadeštrukcii a psychickom rozklade jednotlivca, ale aj ako pesimistický obraz morálne rozloženej spoločnosti. Popri zmysluplnej, mizascénicky prepracovanej režijnej koncepcii patria k prednostiam inscenácie aj divadelne účinná, metaforická scéna Jaroslava Valeka a elegantné kostýmy Petra Čaneckého. Prihliadnuc ku kvalitnému hudobnému naštudovaniu Rastislava Štúra má divák na tých predstaveniach, kedy medzi javiskom a hľadiskom preskočí „iskra“, šancu zažiť napínavý večer.
V. Blaho: Piková dáma je komplexne vydarená inscenácia s rovnováhou jednotlivých zložiek, s nápaditou Chudovského réžiou, výborným scénografickým riešením a kvalitným hudobným naštudovaním aj s viacerými kvalitnými sólovými kreáciami.
P. Unger: V názorovej symbióze vizuálnej a hudobnej zložky vznikla mnohovrstvová dráma, nestavaná na vonkajškovej módnosti, ale na nadčasovej aktuálnosti.
3. miesto
W. A. Mozart: La clemenza di Tito, réžia: Jiří Nekvasil, Opera SND
a
Richard Strauss: Ariadna na Naxe, réžia Linda Keprtová, Opera ŠD Košice
La clemenza di Tito Ariadna na Naxe
Z vyjadrení opernej kritiky:
La clemenza di Tito
P. Unger: Na princípe svetelnej réžie dosiahol premostenie princípu barokovej vážnej opery s výrazovými prostriedkami divadla tretieho tisícročia.
Ariadna na Naxe
M. Glocková: V rukách režisérky Lindy Keprtovej sa Straussova „antická opera“ stala aktuálnou výzvou pre rozohratie nadrozmernej kontextovej metafory o umení, ktoré sa bizarne ocitlo na umelecky vyprahnutom „ostrove“ odkiaľ ho „klbko záchrany“ viedlo do nového labyrintu, ktorým sa stala iba láska k peniazom.
Lýdia Urbančíková: Až po viacnásobnom poznaní naštudovania tejto náročnej opery – v našich končinách doposiaľ neznámej - sa do popredia vynárajú znaky, myšlienky, symboly a tvary, ktoré v tomto naštudovaní sú často až príliš zašifrované. Režisérka Linda Keprtová tu použila prvky bábkoherectva, dadaizmu, komediálnej skratky, náznakových elementov v protiváhe k vážnemu opernému štýlu. Nie všetky „gagy“, najmä tie, ktoré vychádzali z výtvarného a kostýmového riešenia jej v tomto napomohli, ba naopak skreslili význam či zámer myšlienky, výsledkom je však skvelé moderné a hudobne mimoriadne naštudovanie diela z tvorby jubilujúceho R. Straussa.
Najlepší ženský spevácky výkon
1. miesto
Terézia Kružliaková za stvárnenie postavy Sesta v Mozartovej opere La clemenza di Tito v Opere SND
Z vyjadrení opernej kritiky:
M. Mojžišová: Umelkyňa sa zhostila náročného partu mäkkým, vrúcne sfarbeným, v koloratúrach ohybným hlasom, schopným bohatej výrazovej diferenciácie – štýlová kreácia par excellence, obohatená o zvnútornený emocionálny rozmer.
P. Unger: Nohavičková postava nežná i búrlivá, spievaná vrúcnym, technicky bravúrnym, v koloratúrach presným a farebne obsažným mezzosopránom.
V. Blaho: Príkladný štýlový výkon Terky dokazujúci, že aj „ťažšie“ mezzo dokážu spievať ľahko.
J. Červenka: Zaujímavá a vrstevnatá projekcia komplikovanej postavy Tita. Terézia Kružliaková technicky skvele ovláda svoj vo všetkých polohách vyrovnaný farebný mezzosoprán, rozumie mozartovskému štýlu a významu spievaného slova. Precízne artikuluje, premyslene pracuje s dynamikou a vie výborne vypointovať každý výstup.
2. miesto
Eva Hornyáková za stvárnenie postavy Mimi v Pucciniho opere Bohéma v Opere SND
Z vyjadrení opernej kritiky:
M. Mojžišová: Jej vrúcne sfarbený, voľne sa lejúci, aj vo výškach mäkko rezonujúci soprán je teplým lúčom rozžiarujúcim tmavú divadelno-hudobnú koncepciu Konwitschného/Haiderovej Bohémy.
P. Unger: Spevácky a herecky komplexne, s citom pre dramatický oblúk vymodelovaná postava Mimi, zapadajúca do hudobného i vizuálneho poňatia inscenácie.
3. miesto
Louise Hudson za stvárnenie postavy Ariadna v Straussovej opere Ariadna na Naxe v Opere ŠD Košice
Z vyjadrení opernej kritiky:
M. Mojžišová: V mimoriadne náročnom straussovskom parte sa austrálska sopranistka, ktorá patrí k stálym hosťom slovenských operných scén, opäť predstavila ako umelkyňa s pevnou vokálnou technikou, úctyhodnou kondíciou a muzikantskou inteligenciou.
P. Unger: Do postavy vniesla pravý dramatický soprán s kovovým jadrom, leskom a veľkým zmyslom pre modelovanie štýlu priliehavých legátových oblúkov.
Najlepší mužský spevácky výkon
1. miesto
Boldizsár László za stvárnenie postáv Turidda a Cania v jednoaktových operách
Mascagniho Sedliackej cti a Leoncavallových Komediantov v Opere ŠD Košice
Z vyjadrení opernej kritiky:
V. Blaho: Impozantný dramatický spev Lászloa plný kovu v tóne a expresivity v hlase a presvedčivý vo vášnivom stvárnení Cania (s prihliadnutím na len o málo slabšieho Turidda v spoločnej inscenácii).
M. Mojžišová: Postava Cania je zrejme najhodnotnejšou kreáciou, ktorú maďarský tenorista (dobre známy v SND aj v ŠD Košice) doposiaľ na slovenských javiskách vytvoril. Jeho dramatický, kovovo lesklý, podmanivou talianskou farbou obdarený, na dlhom pevnom dychu nesený tenor sa ani na najmenší okamih vypätého partu nedostal do úzkych. Pri absolútnom technickom nadhľade si mohol vychutnať výrazové nuansy svojho hrdinu: sústavná duševná tenzia a bezútešné zúfalstvo nemilovaného manžela vzbudzovalo – napriek Caniovej brutalite a žiarlivosti – viac súcitu než antipatie.
P. Unger: Dramaticky plnokrvný výkon, podopretý zdatnou technikou, zmyslom pre frázovanie a pointovanie výrazu.
2. miesto
Kyungho Kim za stvárnenie postavy Rodolfa v Pucciniho opere Bohéma v Opere SND
Z vyjadrení opernej kritiky:
P. Unger: Pravá talianska fráza, vrúcnosť materiálu, vyrovnanosť polôh, skvelé vysoké C, bez pátosu stvárnený charakter postavy.
M. Mojžišová: Mladý Kórejčan zarezonoval v tejto sezóne hneď v dvoch premiérových kreáciách: ako Vojvoda v Rigolettovi a najmä ako skvelý Rodolfo v Bohéme. V každej polohe znelý a technicky pevne vystavaný lyrický tenor nesie prísľub spinto zafarbenia – akvizícia Friedricha Haidera z berlínskeho operného štúdia sa Opere SND vyplatila.
3. miesto
Miroslav Dvorský za stvárnenie postavy Hermanna v Čajkovského opere Piková dáma v Opere SND
Z vyjadrení opernej kritiky:
M. Mojžišová: Hoci materiál renomovaného umelca nie je z rodu dramatických tenorov, ekonomickým rozložením síl a hlbokým ponorom do partu sa mu podarilo postihnúť všetky fázy Hermannovho charakteru – od osudového ľúbostného vzplanutia k Líze, cez postupný rozklad jeho osobnosti až po definitívne šialenstvo. Ruka v ruka s výrazovým spievaním kráča aj sugestívna herecká štúdia postavy, ktorej uveriteľné hudobno-herecké zhmotnenie patrí k mimoriadne náročným výzvam.
Objav sezóny
1. miesto
Nicola Proksch, ktorá stvárnila postavu Aminy v Belliniho opere Námesačná v Opere ŠD Košice
Z vyjadrení opernej kritiky:
M. Mojžišová: Mladá rakúska sopranistka upútala štýlovo autentickou, strieborným zvončekom príjemného koloratúrneho sopránu obdarenou Aminou, virtuóznym partom z Belliniho Námesačnej.
V. Blaho: Rakúska predstaviteľka Aminy na prehliadke v Košiciach ukázala ušľachtilý, guľatý a farebný tón v interpretácii koloratúrneho partu v súlade s požiadavkami na interpretáciu Belliniho.
P. Unger: V koloratúrnej virtuozite, legátovej kultúre, rozsahu hlasu a jeho farby príkladné stvárnená náročná postava talianskeho belcanta.
2. miesto
Anton Rositskiy, ktorý stvárnil postavu Tita v Mozartovej opere La clemenza di Tito v Opere SND
Z vyjadrení opernej kritiky:
V. Blaho: Ruský tenorista má predpoklady pre virtuózny spev vo vysokej polohe, čo dokázal najmä v ariozných častiach partu Tita.
3. miesto
Peter Kellner, ktorý stvárnil postavu Colline v Pucciniho opere Bohéma v Opere SND
Z vyjadrení opernej kritiky:
P. Unger: Jeden z najnádejnejších mladých talentov slovenskej opery, farebný a technicky zdatný bas.
Skokan sezóny
1. miesto
Marián Lejava, ktorý krátko pred premiérou Ariadny na Naxe v Opere ŠD Košice náhle zaskočil
za rakúskeho dirigenta Konrada Leitnera
Z vyjadrení opernej kritiky:
M. Mojžišova: Dirigenta, ktorý sa doposiaľ na poli klasickej opernej literatúry príliš nepresadzoval, nominujem v tejto kategórie nielen ako „skokana sezóny“ („skáčuceho“ do hlbokých operných vôd) – bol aj „skokanom“ samotnej košickej inscenácie Ariadny na Naxe, keď na poslednú chvíľu prebral dirigentskú paličku po odstúpivšom hosťujúcom Rakúšanovi Konradovi Leitnerovi. Naštudovanie doviedol k výbornému výsledku: košický orchester, ktorého úrovni náročné výzvy zjavne prospievajú, hrá pod Lejavovým vedením čisto, presne, inštrumentálne prehľadne, dynamicky i farebne pestro, spevácky ansámbel sa ukázal v najlepšom svetle.
Vyjadrenia si prečítate taktiež v kategórii Najlepšie hudobné naštudovanie.
2. miesto
Linda Ballová, ktorá stvárnila postavu Vitellie v Mozartovej opere La clemenza di Tito v Opere SND
Z vyjadrení opernej kritiky:
M. Mojžišová: Mladá sopranistka sa na našom javisku, na rozdiel od českých scén, presadzuje pomerne pomaly. Vitelliou v La clemenza di Tito však potvrdila príslušnosť k prvej národnej scéne: hoci vypätý part negatívnej hrdinky tvarovala o čosi jednotvárnejšie, než si žiada interpretačný ideál (s dominanciou dramatickej roviny a prevahou forte), jej krásny, aj v okrajových polohách znelý a kompaktný hlas zakladá predpoklad, že by v nej SND mohlo časom získať úzkoprofilový spinto soprán.
3. miesto
Titusz Tóbisz, ktorý stvárnil postavu Cania v Leoncavallovej opere Komedianti v Opere ŠD Košice
Z vyjadrení opernej kritiky:
L. Urbančíková: Nový objav divadla pôsobí na scéne nielen plným a vznosným, kovovým témbrom, ale aj mimoriadnym javiskovým zjavom.
Udalosť sezóny na Slovensku
1. miesto
Koncerty agentúry Kapos
(Joyce DiDonato, Piotr Beczała a Simona Houda-Šaturová)
Z vyjadrení opernej kritiky:
M. Mojžišová: Koncerty agentúry KAPOS sa stali už tradičnou ozdobou slovenského vokálno-koncertného života. Podujatia tejto sezóny – recitály Joyce DiDonato, Piotra Beczału a Simony Houda-Šaturovej – sa umeleckou úrovňou zaradili aj v kontexte koncertných cyklov Svetové operné hviezdy a Veľké slovenské hlasy k tým najvydarenejším.
V. Blaho: Médiami ignorovaná (okrem odborných) Simona Houda. predviedla na koncerte agentúry KAPOS skvelý recitál z hľadiska dramaturgického, technického i štýlového.
P. Unger: Koncerty prinášajúce špičkové svetové umenie, sólistov stojacich na vrchole kariéry (zväčša po prvýkrát vystupujúcich na Slovensku) v dramaturgicky ucelených a náročných programoch.
2. miesto
Svetová premiéra opery Ľubice Čekovskej Dorian Gray v Opere SND
Z vyjadrení opernej kritiky:
M. Mojžišová: S ohľadom na skutočnosť, že jedinými novými operami určenými dospelému divákovi, ktoré SND uviedlo po Novembri 1989, boli Benešovi The Players (2004) a Burlasova komorná Kóma (2007), predstavuje svetová premiéra pôvodného opusu udalosť samu osebe. Je o to potešujúcejšie, že operný debut Ľubice Čekovskej nesklamal ani po hudobno-dramaturgickej stránke: je hudobne nápaditý, v orchestrálnej zložke pestrý, vo vokálnej zložke realistický voči možnostiam speváckeho hlasu a pri všetkých nárokoch na adresáta aj poslucháčsky atraktívny. Škoda, že sa z neho nepodarilo viac vyťažiť po divadelnej stránke – v takom prípade mohol figurovať aj v kategórii Najlepšia inscenácia.
V. Blaho: Aj keď inscenácia Čekovskej novej slovenskej opery inscenačne neoslnila, je to po čase prvá, hudobne zaujímavá domáca opera.
P. Unger: Po dlhom čase uvedená pôvodná slovenská opera.
3. miesto
Operná časť festivalu Zámocké hry zvolenské 2014
Z vyjadrení opernej kritiky:
M. Mojžišová o koncertnom prevedení Rossiniho opery Tancredi v rámci ZHZ: Koncertným naštudovaním Rossiniho Tancreda dramaturgia ZHZ nadviazala na dlhoročný obdivuhodný koncept objavovania skvostov belcantovej literatúry, ktoré sú na Slovensku neznáme/málo známe.
V. Blaho: ZHZ v troch predstaveniach (Maria di Rohan, Tancredi a Macbeth) boli spevácky kvalitné výkony vrátane hostí spievajúcich v zahraničí, a najmä tí demonštrovali, že ku kvalitnému výkonu nestačí hlas ale predovšetkým zvládnutie štýlu (Rossini, Verdi). Dramaturgicky konečne vážny Rossini a v koncerte mládeže na zámku neznáme ukážky z Mascagniho.
P. Unger o koncertnom prevedení Rossiniho opery Tancredi v rámci ZHZ: Prvé slovenské stretnutie s Rossiniho operou seria od uvedenia Viliama Tella roku 1933. Výborné hudobné naštudovanie Mariána Vacha a špičkové sólistické výkony Jany Kurucovej, Marioly Cantarero a Davida Alegreta.
Ďakujem operným kritikom za ochotu hlasovať v Ankete opernej kritiky pre portál Opera Slovakia
a všetkým, ktorí získlali umiestnenie gratulujem,
Ľudovít Vongrej, šéfredaktor Opera Slovakia
Pripravil: Ľudovít Vongrej
Článok zaradený do: Operné korzo
Predošlé ankety
Anketa opernej kritiky 2012/2013
Fotogaléria: Anketa opernej kritiky 2013/2014
Táto fotogaléria je prázdna.
Diskusná téma: Anketa opernej kritiky 2013/2014
anketa
Re:anketa
Pridať nový príspevok