Barbara Brathová: OPERNÁ ,,SOCHA,,

15.10.2012 16:29

 

Slovenské národné divadlo uviedlo 11. októbra tretiu premiéru v tejto sezóne. Po romanticky krehkej baletnej Sylfide a antickej tragédii činohry Oresteia sa na scénu dostáva kozmopolitná a svetová operná Maria Theresia.

 

 

Maria Theresia, Opera SND

Gustáv Beláček (gróf Batthyány ) Ján Galla (cisár Karl VI ) Daniel Čapkovič (von Bartenstein)

Foto: A. Sládek

 

Kozmopolitná preto, lebo autorom hudby je rakúsky skladateľ Roland Baumgartner, libreto  napísal nemec Rainer Lewandowski, hudobné naštudovanie bolo v rukách Američana Paula Mauffraya (diriguje Marián Lejava) a to všetko v réžii slovenského režiséra žijúceho v Poľsku Laca Adamika (dramaturgia Michal Benedik). Treba samozrejme dodať, že opera sa odohráva na scéne poľskej scénografky Barbary Kędzierskej a v kostýmoch bratislavčanky Ľudmily Várossovej. Aby toho nebolo málo v roli Marii Theresie na prvej premiére sa predstavila pražská speváčka Luisa Albrechtová a v roli Cisára Carla VI rumunský spevák Theodore Coresi. Druhá premiéra sa konala v maďarskom Segedíne. Táto medzinárodná kombinácia spojená v „dunajskom“ projekte o panovníčke, ktorá bola blízka Viedni aj Bratislave (či Prešporku) vytvorila ešte pevnejší most medzi lokalitou i mentalitou blízkych národov. Hoci bratislavčania často využívajú najbližšie medzinárodné letisko Schwechat , až nám príde ľúto, že do Viedne už nechodí električka , ktorou si odskočili naše  prešporské Omamy na kávičku na Kärntnerstrasse.

 

Maria Theresia je aj projekt , ktorý dodáva  týmto národom istú familiárnosť a hrdosť zároveň. Každý z nás si iste myslí, že Mária Theresia je jeho, teda „naša“ a každý z nás bude mať v istom zmysle aj pravdu.   Táto opera disponuje ešte jedným fenoménom. Hoci  divák možno pôvodne očakával historický kus plný reálií, faktov a politických súvislostí pod „ťarchou“ operného spevu a súčasnej nepoznanej muziky, Maria Theresia disponuje esenciou ľahkosti, prehľadnosti, (povedzme aj čitateľnosti), aj keď vychádza z historických a politických súvislostí, je opretá o intimitu súkromného života panovníčky a o mimoriadne počúvateľnú hudbu.  Tá , hoci ide o operný žáner, je svojou „filmovou“ poetikou odľahčená , nie však natoľko , aby skĺzala do muzikálu. Má svoju hĺbku, lyrické polohy, dôstojnú monumentálnosť , sympatickú rytmiku, historizujúcu atmosféru i modernosť. Je neporovnateľná , pretože ju doposiaľ nikto nepočul, je nová a napriek tomu tak príbuzná, akoby sme ju dávno poznali. Ako keď stretneme cudzieho človeka a máme dojem, že ho poznáme celý život. Aj z toho dôvodu  je operná Maria Theresia taká familiárna.            

 

Maria Theresia, Opera SND

Katarína Juhásová-Štúrová (Maria Theresia) Denisa Šlepkovská (grófka Charlotte Fuchs)

Foto: A. Sládek

 

 

Obsah opery popisuje  život prvej a jedinej ženskej  panovníčky na Uhorskom tróne od útleho detstva cez peripetie jej nástupníctva na habsburský trón, detailne rozvinutý a vrúcny ľúbostný vzťah s Františkom Lotrinským až po slávnostnú korunováciu v Bratislave v roku 1741. A hoci je Maria Theresia z historického pohľadu uznávanou a významnou panovníčkou, reformistkou a priekopníčkou , ktorá mnohé roky panovala s gravidným bruchom (mala 16 detí), tvorcovia ju predstavili ako malé dievčatko, trochu rebelskú , živú a rýpavičnú teenagerku , zaľúbenú mladú ženu i inteligentnú , vzdelanú a dôstojnú dámu s korunou na hlave. Nahliadli teda nielen do jej politického uvažovania a stratégie , ale aj do jej ženského srdca. Tieto dve roviny sa príjemne a prirodzene vo vyváženej miere prelínajú , rovnako ako aj prezentovaná história s modernosťou. Tá sa odráža nielen v hudbe , ale aj výtvarnom chápaní scény a kostýmov.         

 

Scénu  tvorí architektonicky navrhnutý slepý kubus zložený akoby z pravidelných kachlíc , ktoré skrývajú v sebe raster dverí. Vo výške polovice stien obieha ochodza s ľavým schodiskom, ktoré umožňujú rýchle a efektné nástupy zborov i jednotlivcov. Na túto jednoduchú architektúru je „natiahnutý“ priemet oblohy, ktorá  svetlom mení farbu a náladu obrazov. Na jej zadný horizont neviditeľná ruka píše ozdobným archaizujúcim písmom najdôležitejšie udalosti s datovaním , ktoré sa práve na javisku a v živote panovníčky odohrávajú.  Tento , síce nie novátorský a trochu ( a doslova ) popisný moment ku podivu „nezavadzia“ a nezavádza, spoluúčinkuje s modernou výtvarnosťou a vracia nás nielen faktografiou, ale aj formou do minulosti. Do minulosti historickej i do nedávnej minulosti divadelných postupov. Priamočiary „naivizmus“ tohto riešenia -„písania“ reálií- je priznaný a preto neuráža. Scénografka jednotlivé obrazy dopĺňa štýlovým nábytkom , ktorý spolu so sujetom prezrádza, kde sa práve nachádzame. Neutralitou pozadia (oblaky) dosiahla čistotu a elegantnú jednoduchosť , vyhla sa popisným riešeniam prostredí a navyše nenápadne naznačuje, že obloha je plus mínus rovnaká, či sme vo Viedni, Budapešti , alebo Bratislave. Rovnocenným pendantom k jej scéne je kreatívne zvolené svetlo, ktoré podporuje náladu diania, nádherne vypichuje dôležité detaily (intímne, tajomné  alebo verejné), vskutku „kreslí“ atmosféru. Prvý a druhý plán niekedy predelí transparentnou záclonou , ktorá symbolizuje vzdialenosť krajiny, vzťahu a situácie.

 

Maria Theresia, Opera SND

Scéna z 1. dejstva

Foto: A. Sládek

 

 

Ľudmila Várossová je v rámci kostýmovej výpravy už synonymom veľkých projektov na slovenskej scéne. Váhu jej riešení podporuje aj fakt, že kostýmy nepaušalizuje, každý je originálny, svojský, má svoj charakter a štýl. Okázalá kontrastná farebnosť, sýte fialové, červené , oranžové tóny, strieda hlboká elegancia čiernej , vždy zas razantne vyvážená obľúbenou metalickou zlatou.  Autorka pokorne strihovo nasleduje štýl neoromantickej doby, ktorý však kulantne kombinuje s  aplikáciami súčasného výtvarného myslenia. Napriek zmnoženému riaseniu a zdobeniu nikdy nepremršťuje , nepreháňa, a aj v najjednoduchších návrhoch  detailom vyťaží dôstojnosť a eleganciu. Nepotláča históriu , ale osviežuje ju modernou.   Svadobná róba Marie Theresie prudko konkuruje svetoznámej módnej návrhárke Vievienne  Westwood.

 

V kombinácií týchto zložiek režisér vykúzlil úvodné poetické scény - umŕtvené kráľovstvo, kde pomedzi sošnú šľachtickú spoločnosť pobehuje v lúči svetla malá arcivojvodkyňa Maria Theresia, alebo jej stretnutie v ružovom altánku s Franzom Stephanom von Lothringen , či vzájomné písanie listov v čistote priestoru a tajomnosti svetla, ako aj monumentálne davové scény, akými sú sobáš v augustiniánskom farskom kostole vo Viedni, či korunovácia v Dóme sv. Martina v Prešporku.   

 

Bojová scéna (vtrhnutie vojsk pruského kráľa Friedricha II. do Sliezska, ktorý odmietol uznať dedičské nároky Marie Theresie) je kulantne vyriešená tanečnou choreografiou (Jaroslav Moravčík) vojakov , smútiacich žien a postavy symbolu smrti v červenom s kosou v ruke.  Tanečné vstupy (LUK.dance Company) v operných predstaveniach sú spravidla (česť výnimkám) vnímané ako doplnok. Tu je im priznané posúvanie deja a kompaktný priestor , ktorý však, žiaľ,  nebol invenčne ani interpretačne dostatočne využitý.

 

Zbor je organickou súčasťou aj tejto opery a pod vedením zbormajstra (Pavol Procházka) je aj adekvátnym zážitkom. Postavami sa to v opere Marie Theresie len tak hemží (je ich tuším dvadsať) a každá (aj zdanlivo menej výrazná ) tu má svoj vyprofilovaný charakter, priestor a miesto. Hodnotenie ich speváckych výkonov prenechám povolaným muzikológom. Môžem však konštatovať , že Maria Theresia Luisy Albrechtovej bola sympatickou a dôstojnou reprezentantkou svojej postavy vo všetkých výrazových a hlasových polohách, jej Maria Theresia je živá , plnokrvá a sviežo civilne súčasná .Vojvoda Franz Stephan von Lothringen interpretovaný Tomášom Juhásom jej bol galantným a verným partnerom v celej svojej elegantnej sošnosti. Cisár Karl VI. v interpretácii Theodora Coresiho naplnil predstavy seriózneho cisára, ustarosteného, prísneho, ale aj zhovievavého otca. Svoju neochvejnú a nástojčivú charizmu si so sebou , ako už tradične , herecky i spevácky niesla Jitka Sapara-Fisherová v postave Cisárovnej Elisabeth. Grógka Charlotte Fuchs v predvedení Denisy Šlepkovskej je mierumilovnou ochrankyňou (takmer matkou) Marii Theresii s nepochybnými  speváckymi kvalitami, ktoré sú vždy zážitkom.

 

Svetovo premiérovaná  Maria Theresia v opere SND je projektom na Dunaji. Na ňom bude plávať do miest, ktorých sa historicky týka a verme , že aj ďalej. Prináša prijateľnou a pútavou formou na divadelnú scénu históriu , ktorá je našou dôstojnou súčasťou a na ktorú máme právo byť hrdí už z ktoréhokoľvek brehu rieky. Prináša ju v modernej podobe s prihliadnutím na politické súvislosti a s nahliadnutím do duše , povahy a súkromia uhorskej kráľovnej. Vypovedá dôstojne so všetkými divadelnými zložkami o dôležitej mnohodetnej žene, ktorá toho veľa v krajine zmenila. Vypovedá o nej s úctou, rešpektom, ale súčasným jazykom jasne. Je vo svojej spomínanej umeleckej , ale aj historickej kozmopolitnosti uhorská, viedenská i prešporská. Ale v prevedení a kombinovaní starého s novým je mimoriadne bratislavská. Preto predpokladám , že dokáže byť príťažlivá pre mladú generáciu divákov a rovnako sa jej iste poteší aj posledná hŕstka „prešporákov“, ktorých súčasní developeri vyháňajú z historického jadra mesta.  Minimálne za seba môžem konštatovať, že som na opernú Mariu Theresiu rozhodne hrdšia , ako na vitrážového Jánošíka (pri všetkej úcte k nemu). No a keď už Bratislava nemá sochu tejto významnej panovníčky korunovanej v Dóme sv. Martina v roku 1741, má aspoň na jej počesť reprezentatívnu operu datovanú v roku 2012 v historickej budove  Slovenského národného divadla.      

 

Autor: BARBARA BRATHOVÁ

 

článok zaradený do Recenzie, prečítali sme

 

 

Tip na kliknutie

Svetová premiéra opery Maria Theresia v SND

Roland Baumgartner: Operu Maria Theresia som skomponoval pre Bratislavu

 

 

 

Diskusná téma: Barbara Brathová: OPERNÁ ,,SOCHA,,

veteš

pepke 16.11.2012
na predstavení som bol... a maria theresia je veteš, a to priam monštruózna.

ad "vlastný názor":každý rozpitváva predstavenia? a čo by snáď mali ľudia robiť, zavrieť uši aj oči a tváriť sa že je to fajn?

rozdiel medzi touto "kritikou" a článkami v novinách je v tom, že novinoví kritici prvky tej opery aj pomenúvajú a popisujú... a z toho logicky hodnotia kvalitu. kým tento článok kompiluje dejepisné info s dojmami, ktoré sa veľmi vážne brať nedajú...pretože autorka okolo opery a divadla, obrazne povedané, asi veľmi nechodila.

Re: naozaj sosna recenzia :)

Ján Fajkos 16.10.2012
Bol som na premiére a teším sa na ďaľšie predstavenie... Skvelá výprava,úžasná muzika. A pán Peva - keď už teraz viete,že idete na predstavenie ktoré musíte -pretrpieť- sadnite si radšej pred obrazovku a sledujte niečo iné- na arte sú pekné kúsky... A hrdší - je spisovne.

naozaj sosna recenzia :)

peva 15.10.2012
niektore slovne spojenia v tomto clanku su naozaj zabavne, ale slovo "hrdšia" je neprekonatelne...
mariu tereziu som este nevidel a po kritikach v sme a pravde ma aj presla stipka chuti a naivity, ze by to nemuselo byt zle, ale ocakavam aj po precitani tohto clanku riadnu blbost. listky uz mam, tak sa tesim aspon z recesie..
pardon, kusok som videl na streame na arte, takze viem, ze sa naozaj nie je na co tesit
ked sa to paci ludom, co pisu taketo recenzie.. utvrdzujem sa v pocite, ze to bude hroza

co mysli inak autorka tym, ze opera nesklza k muzikalovej hudbe. poznam vela muzikalov, kde je hudba ovela hodnotnejsia ako to, co som mal moznost pocut z tejto opery

Re:naozaj sosna recenzia :)

alfa@omega 15.10.2012
Ja sa pridávam k vyššie uvedenému, muzikály by sa prirovnaním k Márii Terézii mohli cítiť právom urazene. Prípadným divákom želám veľa, veľa trpezlivosti.

Re:naozaj sosna recenzia :)

vlastný názor 16.10.2012
treba mat vlastny názor, preco sa každy orientuje na kritiky jednotlivych ludi? mne sa predstavenie pacilo, som preto vadný? podla mna kazdy zbytocne rozpytvava predstavenia pomoze to? čo tak operu uplne zakazat a zrusit? vsak podla kritiky sa nic dobre nehra a divaci sa uz boja aj vyjadrit, že sa im predstavenia pacia. Berem názor autorky recenzie

Re:Re:naozaj sosna recenzia :)

Wagner 16.10.2012
suhlasim aj s neuprosnymi kritikmi a aj s obhajcami- kazdy ma svoj kus pravdy. Muzikalom moc neholdujem ale poznam naspamät slavny Jesus Christ Superstar, ktory je teda po dramatickej ovela napinavejsi a vyspelejsi a to nielen dejovo ale aj hudobne. Ale budeme k sebe uprimni- kolko muzikalov dosahuje uroven Webberovho majstrovskeho opusu ktory uz ani on sam nedokazal prekonat. Zaroven mi velki odbornici na operu pridu komicki ked sa s chutou navazaju do tych ktorym sa nimi kritizovane diela nedajboze pacili- je to dost ubohe...

Re:Re:Re:naozaj sosna recenzia :)

peva 16.10.2012
muzikal je samostatny zaner a existuje vela diel, ktore su naozaj spickove. porovnavat s operou je ho hlupost a to este s takou ako je maria terezia
zaujimave inak, ze o baumfgartenovej sisi som v zivote nepocul, zato elisabeth - muzikal o rovnakej osobe je najuspesnejsim po nemecky napisanym muzikalom...
spickove muzikaly: viac menej vsetko od sondheima a bernsteina a dalej napr. muzikaly od roggersa a hammerstein, kurt weil, gerschwin, cole poter, kander a ebb, jerry herrman
z novsich mam rad napr. le miserables, billy elliot, the book of mormon... vsetko vyborne diela
osobity zaner, ale take sondheimove uzikaly sa kludne mozu uvadzat a casto aj su uvadzane v opernych domoch... samozrejme lloyd weber sa neda celkom tiez ignorovat

Pridať nový príspevok

Opera Slovakia

Vážení čitatelia, v týchto dňoch prebieha vopred avizovaná výstavba nového webu www.operaslovakia.sk. Z tohto dôvodu môže byť obmedzený prístup k obsahu na našom webe a preto prosíme o zhovievavosť až do úspešnej finalizácie. Práce spojené s prechodom na nový web a tým pádom aj možné obmedzenie prístupu k obsahu webu potrvajú cca 1-2 týždne. V prípade, že budete potrebovať konkrétny článok, poskytneme Vám ho vo formáte pdf., stačí nás kontaktovať na adrese redakcia@operaslovakia.sk. Dúfame, že vám nespôsobíme žiadne komplikácie a zároveň sa za toto krátke obmedzenie ospravedlňujeme. Ďakujeme za porozumenie a veríme, že aj na novom webe Opera Slovakia strávite príjemný čas čítaním zaujímavých informácii z domáceho aj zahraničného operného života.

S pozdravom tím redakcie

Opera Slovakia.

 

Zasielanie noviniek emailom

 

Noc hudby a koncert mladých operných talentov

 

Kalendárium: August



21. augusta 1896 sa narodila americká sopranistka

Queena MARIO.
---------------------------------------------

21. augusta 1836 sa v Teatro Nuovo v Neapole konala premiéra opery

Betly

talianskeho skladateľa

Gaetana Donizettiho

 

Slávnostný koncert k otvoreniu

95. sezóny Opery SND 2014/2015

Kinoprenos opery

 Počet návštev stránky: 680 769

 

Google Pagerank                  

priamy link na sledovanie prenosu:

Bayerische Staatsoper LIVE

Ankety

 

Hlasujte v niektorej z ankiet na

Opera Slovakia

a vyjadrite svoj názor.

 

Kontakt

Ľudovít Vongrej - šéfredaktor redakcia@operaslovakia.sk