Derniéra opery Coriolanus v Štátnej opere Banská Bystrica
Banská Bystrica
Štátna opera v Banskej Bystrici pozýva na derniéru opery Jána Cikkera Coriolanus. Derniéra je naplánovaná na štvrok 26. septembra 2013.
Ján Cikker CORIOLANUS, ŠOBB
Autor fotografie: Jozef Lomnický, 2011
Ján Cikker napísal túto operu podľa Shakespearovej hry Coriolanus. Z piatich dejstiev a 29. obrazov Cikker napísal operné libreto v troch dejstvách a 14. obrazoch. V opernom librete sa mu niektoré postavy z pôvodiny zdali zbytočnými. Zvýšil však počet účinkujúcich občanov, lebo potreboval väčšie zbory. „Tragédia bez zľutovania a záblesku nádeje“ - až takýmto orwellovským spôsobom vnímal skladateľ príbeh zo starovekého Ríma. Rozporuplný hrdina Coriolanus je obrazom dnešného človeka a jeho komplikovaného bytia. Do štrnástich scén je zhutnená výrazná farebnosť a ostré kontrasty orchestra, vzrušujúce zbory a expresívny výraz lyrických sólových partov.
Coriolanus počas svojej krátkej slovenskej púte
V slovenskej premiére boto toto dielo uvedené 14. októbra 2011 pri príležitosti storočnice maestra Jána Cikkera v jeho rodnom meste Banskej Bystrici. Inscenácia získala nomináciu v kategórii Najlepšia inscenácia divadelnej sezóny 2011/2012 v 17. ročníku ankety Divadelné dosky. Nominácie z tejto produkcie získali aj Roman Polák (réžia) a Martin Popovič (predstaviteľ Gaiusa Marciusa, neskôr Coriolana). O tejto nominácii rozhodovalo 24 respondentov – divadelných teoretikov a publicistov.
Inscenácia tiež zabodovala aj v prvom ročníku Ankety opernej kritiky Opera Slovakia, v ktorej bola slovenskou opernou kritikou ocenená vo viacerých kategóriách. Marián Vach v Ankete získal 1. miesto za hudobné naštudovanie opery, taktiež získala 1. miesto v kategórii Najlepšia inscenácia sezóny, ako aj 2. miesto v kategórii Operná udalosť sezóny na Slovensku za uvedenie opery v slovenskej premiére. Operná kritička Michaela Mojžišová takto zdôvodnila svoje hlasovanie v našej ankete: ,,Výnimočný dramaturgický čin, ktorý sa pri príležitosti autorovej storočnice odohral v regionálnom divadle. Úctyhodný zámer, mimoriadna realizácia vo všetkých zložkách.“
Na scéne Opery SND v Bratislave k uvedeniu tohto diela doposiaľ vôbec nedošlo, hoci niektorí odborníci tvrdia, že ide o najlepšiu Cikkerovu operu.
Ján Cikker CORIOLANUS, ŠOBB
Autor fotografie: Jozef Lomnický, 2011
Svetová premiéra opery
Svetová premiéra opery sa konala dva roky po jej napísaní a to 3. apríla 1974 v Národnom divadle v Prahe. Dňa 3. novembra 1974 uviedlo Coriolana Národné divadlo v Mannheime, v preklade Kurta Honolku. Nemecká premiéra Coriolana od Jána Cikkera mala v mannheimskom divadle búrlivý úspech u obecenstva, ktoré vedelo ťažké moderné dielo aj náležite oceniť. Bol to nekonečný potlesk a ovácie prítomnému skladateľovi a všetkým účinkujúcim." Nemeckú premiéru inscenoval Harry Buckwitz.
Svetová premiéra opery Coriolanus, Národní divadlo Praha, 1974
Coriolanus je človek plný vášní a ambícii
V Coriolanovi oživujú Shakepeare a Cikker osamelého človeka, búriaceho sa proti všetkému. Chce byť dôsledný a chce dodržať to, čo si myslí. Je zajatcom svojej povahy, človekom, ktorý drží svoje slovo, upozorňuje, že manipulátori ľudu sú podvodníci, rozpráva otvorene a zisťuje, že keď chce byť zásadový musí prejsť na druhú stranu. Zrádza vlasť a spolčí sa s nepriateľom Ríma. Veľkú úlohu tu zohráva pocit pomsty za nedocenenie. Coriolanus je človek plný vášní a ambícii. Je sám, nepochopený vo svojom presvedčení aj v okamihu smrti.
Psychológia davu je v tejto opere unikátna. Ľud, ktorý reptá proti bohatým, ktorý sa necháva ovládnuť, a ktorý prechádza rôznym vývojom. Ľud je najprv agresívny, ale potom, keď sa dozvie, že je vojna, je zdesený. Víťaza najskôr víta výkrikmi slávy, potom je šťastný, že ho môže ponížiť a vyhnať z Ríma. Nakoniec lynčuje svojich manipulátorov, svojich osobných nahováračov.
Ján Cikker CORIOLANUS, ŠOBB
Autor fotografie: Jozef Lomnický, 2011
Cikker z predlohy do libreta vyberal iba úryvky, ktoré v logickej nadväznosti formujú výstavbu dejovej línie. Tým však narúšal dejovú následnosť v hre, ale v librete myšlienky z rôznych obrazov tvorili organicky ucelený tvar. Viaceré podnety vybral z prvých troch obrazov, ďalších päť vynechal a pomerne málo mu poslúžili aj deviaty a desiaty obraz. Skromne zasahoval aj do ďalších obrazov hry, ale libreto doplnil veršami z Euripida, Sofokla a Palladu. Hymnus bohyne mieru z Euripidovej tragédie Kresfontes použil vo štvrtom obraze opery. Podobné uplatnenie našli aj dlhšie výňatky z iných predlôh.
V dosiaľ napísaných operách Cikker vystriedal viaceré prostredia: slovenské, turecké, anglické, ruské, francúzske a novým libretom siahol aj do rímskej antiky. Predstavil v nich rozličné typy ľudí bojujúcich za spravodlivosť, nekompromisných v bojoch, ľudí lakomých a nemilosrdných, odbojných i revolucionárov, plných ľudskosti i pomstychtivých atď. Z Coriolana Cikker nechcel urobiť hrdinu bez hany a bázne. Videl v ňom aj charakterové slabiny, rozpornosť v činoch, človeka s dobrými i zlými vlastnosťami, ktoré napokon zapríčinia jeho krutý životný údel.
Aj o tejto inscenácii vyšlo niekoľko závažných článkov
„Zo Shakespearovho Coriolana nebolo treba nevyhnutne robiť operu... Keď však Coriolana komponuje Ján Cikker, musel byť tým, čím sa stal: pravou operou, plnou vitálnej hudby, ktorá nechce byť módnou, ani novou za každú cenu, ale v ktorej skladateľ zostáva verný sám sebe; na širokých plochách, s veľkými vygradovanými alebo ticho znejúcimi zbormi a dramaticky koncentrovanými medzihrami fascinuje, aj keď celkovo azda nedosahuje výrazovú intenzitu a farebnosť Vzkriesenia... Cikker zdôrazňuje v Coriolanovi prekliatu aktualitu konfliktu medzi jedincom a masou, tento neprestajný zápas o moc, proti uchvatiteľovi moci... Spravodajcovia, ktorí sledovali premiéru v Prahe, sa zhodujú v názoroch, že pôvodnou premiérou tohto diela je v skutočnosti až mannheimská inscenácia." S týmto názorom sa Cikker stotožňoval, aj keď pražské hudobné stvárnenie uznával. So Zdenkom Košlerom bol v priateľskom styku, formu stvárnenia partitúry iste prediskutovali a voči jej hodnote na pražskej premiére nemal námietky.
Štátna opera Banská Bystrica
Ján Cikker: Coriolanus
Derniéra
26. september 2013
Inscenačný tím
Hudobné naštudovanie a dirigent | Marián Vach
Réžia | Roman Polák
Dramaturgia | Lenka Horinková
Scéna | Jaroslav Valek
Kostýmy | Peter Čanecký
Choreografia | Stanislava Vlčeková
Zbormajster | Ján Procházka
Osoby a obsadenie:
Gaius Marcius | neskôr Coriolanus M. Popovič
Menenius Agrippa patriciovia | I. Zvarík
Cominius | P. Schneider
Sicinius tribúni | D. Šimo
Brutus ľudu | I. Lacko
Volumnia | A. Hodálová
Virgilia | K. Procházková
Tullus Aufidius | M. Hýrošš
Senátor | M. Hadraba
a ďalší
Spoluúčinkuje orchester, zbor a balet Štátnej opery
Koncertný majster: Michal Hudák
Pripravil: Ľudovít Vongrej
článok zaradený do: Aktuality
Tip na kliknutie
Premiéra: Ján Cikker - Coriolanus
Marián Vach, dirigent: Opera Coriolanus je podľa môjho názoru čímsi výnimočná
Roman Polák, režisér opery Coriolanus: Cikker Shakespeara skutočne pochopil
Nadčasový Coriolanus v opere apeluje
(recenzia predstavenia)
Fotogaléria: Derniéra opery Coriolanus v Štátnej opere Banská Bystrica
Táto fotogaléria je prázdna.
Diskusná téma: Derniéra opery Coriolanus v Štátnej opere Banská Bystrica
Neboli nájdené žiadne príspevky.
Pridať nový príspevok