ND Brno premiérovalo Bludného Holanďana Richarda Wagnera
Brno
Koncom septembra priplával na javisko Národního divadla v Brne Bludný Holanďan nemeckého skladateľa Richarda Wagnera v réžii slovenského režiséra Romana Poláka, šéfa Činohry SND.
ND Brno, Bludný Holanďan, (2013)
foto J. Hallová
Krátko z histórie
Libreto k tejto romantickej opere v troch dejstvách napísal sám skladateľ v rokoch 1840-1841 podľa legendy zo siedmej kapitoly knihy Aus den Memories des Herren von Schnabelewopski Heinricha Heineho z roku 1831. Na území Českej republiky sa toto dielo premiérovalo 13 rokov po svetovej premiére, ktorá bola 2. januára 1843 v Drážďanoch. Spolu s Lohengrinom patrí k najviac uvádzaným dielam Wagnera na území Českej republiky.
Wagner v Čechách
V Čechách sa Wagnerova hudba udomácnila a stala sa súčasťou repertoárov väčších aj menších operných divadiel. Wagner niekoľkokrát navštívil české mestá a v Prahe dirigoval svoje koncerty. Za zmienku stojí informácia o tom, že na jednom z nich roku 1863 hral v orchestri aj dvadsaťdvaročný Antonín Dvořák. Na území Českej republiky boli uvedené všetky operné diela Richarda Wagnera, z nich najviac Bludný Holanďan, Lohengrin a Tannhäuser.
V českých divadlách sa Wagnerove operné diela naštudovali okolo 400 krát. Približne 60 naštudovaní spadá do obdobia pred rokom 1900. Neskôr sa pod vplyvom nemeckých súborov Wagner uvádzal viac, najmä v medzivojnovom období, pričom do 2. svetovej vojny počet naštudovaní dosiahol číslo okolo 260. Od konca 2. svetovej vojny až doteraz uviedli české operné scény Wagnerove diela okolo 70 krát, z toho po roku 1989 okolo 20 naštudovaní. V porovnaní so Slovenskom je to oveľa viac, pretože české profesionálne divadleníctvo ma dlhšiu tradíciu ako slovenské, ktorého história sa začala písať až v roku 1920 založením Slovenského národného divadla.
ND Brno, Bludný Holanďan, (2013)
foto J. Hallová
Hodobne toto dielo naštudoval český dirigent Jakub Klecker (1982), ktorý patrí k výrazným predstaviteľom súčasnej dirigentskej generácie. Venuje se predovšetkým opernému repertoáru. V Brne pôsobí od roku 2004.
Vedenie ND Brno prizvalo na naštudovanie slovenského režiséra Romana Poláka, v sučasnosti riaditeľa Činohry SND. Roman Polák je úspešným činoherným režisérom, ktorý má za sebou aj niekoľko operných titulov: Toscu a Dona Giovanniho v Opere ŠD Košice, Coriolana a Krútňavu v Banskej Bystrici a Barbiera zo Sevilly v Opere SND. V brnenskej opere je Bludný Holanďan jeho réžijným debutom. Ďalšim Slovákom v inscenačnom tíme bol známy kostýmový výtvarník Peter Čanecký. Scénu vytvoril brnenský rodák Pavel Borák, ktorý s Romanom Polákom spolupracoval na viacerých činoherných inscenáciách na Slovensku. Obidvaja sú aj držiteľmi slovenského ocenenia Dosky za najlepšiu scenografiu sezóny 2009/2010 na Slovensku, za inscenáciu Moliérovej hry Mizantrop v Slovenskom komornom divadle v Martine.
ND Brno, Bludný Holanďan, (2013)
foto J. Hallová
Inscenačný tím
hudobné naštudovanie | Jakub Klecker
dirigenti | Jakub Klecker, Pavel Šnajdr
réžia | Roman Polák
scéna | Pavel Borák
kostýmy | Peter Čanecký
zbormajster | Pavel Koňárek
dramaturg | Pavel Petráněk, Tomáš Pilař
asistent dirigenta | Pavel Šnajdr
asistent réžie | Otakar Blaha
choreograf | Stanislava Vlčeková
Osoby a obsadenie
Daland, nórsky námorník | Jiří Sulženko, Jevhen Šokalo
Senta, jeho dcéra | Iveta Jiříková, Szilvia Rálik
Erik, poľovník | Ivan Choupenitch, Nikolaj Višňakov
Holanďan | Frank Blees, Richard Haan
Mary, Sentina pestúnka | Marika Žáková, Jitka Zerhauová
Dalandov lodivod | Petr Levíček, Zoltán Korda
spoluúčinkoval orchester a zbor Narodního divadla Brno
ND Brno, Bludný Holanďan, (2013)
foto J. Hallová
Blúdiaci Holanďan do Brna priplával po 16. krát. Legenda hovorí o záhadnom kapitánovi, ktorý je odsúdený na brázdenie oceánu až do súdneho dňa. Kliatbu môže zrušiť jedine žena, ktorá by mu bola verná až do smrti a preto ho oceán raz za sedem rokov vrhne na pevninu, aby sa pokúsil takúto ženu získať. V tomto príbehu je veľa nadčasového. Otvára tému váhy ľudského šťastia v protiklade s bohatstvom. Záhadný kapitán ponúka všetko bohatstvo, ktoré so sebou vlečie na lodi, za obyčajné ľudské šťastie. Senta, dcéra kapitána Dalanda, sa do Holanďana zaľúbi, pretože pozná jeho príbeh, ktorý sa medzičasom stal legendou. Jej otec, zaslepený vidinou bohatstva, s tým súhlasí, hoci o Sentu má záujem poľovník Erik. Sentu to nakoniec dovedie k tragickému koncu.
ND Brno, Bludný Holanďan, (2013)
foto J. Hallová
Režisér Roman Polák so svojim tímom stvárnil príbeh nadčasovo a charakter scénických výrazových prostriedkov, najmä kostýmov, využil skôr na vyjadrenie povahy postáv, než na zasadenie príbehu do konkrétneho obdobia. Zinscenoval hudbu svojim pohľadom a emocionálnu stránku hudby umocnil javiskovými obrazmi, ktoré pomáhali hercom vyrozprávať príbeh. Základom scény bola mobilná plošina symbolizujúca dva svety. Vo svojich neustálych pohyblivých obmenách v prvom dejstve svet námorníkov, večne putujúcich a túžiacich po domove, a v druhom dejstve pevný domov, kedy plošina ostala bez pohybu. Druhé dejstvo dotvorilo množstvo pások symbolizujúcich nielen ľan, ktorý priadli dievčatá v dome kapitána Dalanda, ale ilustrovali aj vnútorný svet a prežívanie postáv. Okrem toho pri pradení počas ženského zboru vyvolávali hudobnú alegóriu hry na strunách. Keďže ilúzie jednotlivých prostredí Polák tvoril v náznakoch, divák si mohol vo vlastných obrazoch dotvoriť scény a pocitovo prežívať akoby svoj vlastný príbeh. Profesionálne zhodnotenie hudobného naštudovania a výkonov jednotlivých umelcov, zboru a orchestra brnenského Národního divadla je teraz úlohou operných kritikov. Diváci už svoje kladné prijatie inscenácie vyjadrili aplauzom po premiére.
Klanačka po premiére
foto: Ľudovít Vongrej
Pripravil: Ľudovít Vongrej
foto: ND Brno, J. Hallová, Opera Slovakia
článok zaradený do: Operné správy
Fotogaléria: ND Brno premiérovalo Bludného Holanďana Richarda Wagnera
Táto fotogaléria je prázdna.
Diskusná téma: ND Brno premiérovalo Bludného Holanďana Richarda Wagnera
Neboli nájdené žiadne príspevky.
Pridať nový príspevok