Vladimír Blaho: Opera o panovníčke

15.10.2012 20:22

Recenzia

 

Na matiné k svetovej premiére Baumgartnerovej opery Maria Theresia sme sa z úst historika dozvedeli, že menovaná bola síce aj našou panovníčkou (opera sa končí práve jej korunováciou v Bratislave), no nikdy nebola oficiálnou cisárovnou. To nič nemení na skutočnosti, že dielo skomponované pre Bratislavu a medzinárodný festival v Szegede (kde odznelo tri dni po bratislavskej premiére) si môže získať skôr než skalných operných priaznivcov záujem Bratislavčanov chápajúcich históriu Uhorska ako našu vlastnú a ešte viac viedenské publikum pomáhajúce opere SND výdatne vylepšiť parametre návštevnosti.

 

Maria Theresia, Opera SND

Na fotografii: Ján Galla (cisár Karl VI.), Ondrej Šaling (vojvoda Alba de Tormes)
Autor fotografie: Anton Sládek, 2012

Foto: A. Sládek

 

Celý projekt sa zrodil ešte z iniciatívny bývalého vedenia opery SND (P. Dvorský a spol.) a nové vedenia sa ho rozhodlo dotiahnuť do konca. Premiéru neohrozila ani skutočnosť, že pôvodný zahraničný dirigent bol krátko pred ňou odvolaný a na jeho miesto nastúpil mladý Marián Lejava.

 

 

Rakúsky skladateľ Baumgartner si získal „ostrohy“ ako tvorca symfonickej, filmovej hudby, muzikálov ale už aj piatich opier, ktoré súdiac podľa Marie Theresie balancujú na pomedzí klasiky a ľahších hudobných žánrov viac menej v duchu jeho učiteľa kompozície Leonarda Bernsteina. Sám premierované dielo nazval ako neoromantické, čím chcel naznačiť, že nadväzuje na tradičný model opery a snaží sa získať divákov nekomplikovanou a melodickou hudobnou rečou. O to sa pravda pokúšali mnohí už dávno pred ním . Keď sa v 40. rokoch minulého storočia na svetových operných javiskách začali objavovať diela Giancarla Menottiho, odborné hudobné kruhy sa o ňom vyjadrovali ako o spiatočníkovi, no časom (práve pre svoju melodickú reč) zakotvil na operných javiskách. Aj Baumgartner sa snaží vyriešiť svár medzi zachovaním melodičnosti na jednej a vývojovým posunom a originalitou na strane druhej. On však tento problém nedokázal uspokojivo vyriešiť. Je cestou navliecť do starých hudobných foriem (árií, duetov, ansamblov, uspávaniek a pod.) melódie približujúce sa štýlu muzikálu či čerpajúce z dejín operného umenia alebo skôr implantovanie do diela niektorých činoherných či tanečných postupov? Skladateľ si vybral prvú možnosť. Ďalším problémom diela je jeho libreto. Zachytáva výsek života panovníčky od jej narodenia po bratislavskú korunováciu, no aj sám skúsený slovensko-poľský režisér Laco Adamík potvrdil, že dielo má vyslovene epický, životopisný charakter a chýba mu výrazný dramatický konflikt. Žeby aj v tom spočívala jeho „modernosť“, keďže žijeme v dobe, v ktorej umenie resp. jeho skomercionalizovaná náhražka majú diváka skôr rozptylovať a utešovať, než ho zaťažovať dramatickými konfliktami na javisku, keďže ich má dosť vo vlastnom živote? Epický charakter diela navyše miestami posilňuje dojem akejsi rozvláčnosti, takže pre túto operu by sa celkom hodili slová cisára Leopolda adresované Mozartovi: „priveľa nôt, milý Mozart!“ Kým v recitatívnych pasážach sa skladateľ pokúša o čosi modernejšiu hudobnú reč, v arióznych číslach nezaprie inšpiráciu muzikálom. Napríklad vždy vo chvíli, kedy sa zablýska citmi lásky medzi Máriou Theresiou a Štefanom Lotrínskym, skladateľ zopakuje motív ich ľúbostného duetu zo záveru prvého dejstva (melodicky balancujúceho medzi Ponchielliho La luna discende.a Lehárom). Muzikálovo pôsobí aj maniera, pri ktorej po odspievaní istej melodickej frázy v závere hudobného čísla sa táto melódia zopakuje vo fortissime orchestra. Skladateľ s libretistom Rainerom Lewandowskim sa domnievali, že k veľkej panovníčke našich dejín pasuje podoba grandopery s množstvom zborových scén (lovecký zbor pripomínajúci Čarostrelca je do príbehu vtesnaný dosť násilne), baletom, ansamblami oslavného rázu (pri sobáši a korunovácii) blížiacimi sa k náboženskému chorálu, nechýba ani starooperné povinné číslo – uspávanka a detičky na javisku, ktorých zjavenie vždy útočí na city divákov. Dojem Veľkej opery sa skladateľ snaží vyvolať aj zbytočnými fortissimami dychovej sekcie. Snaha o vonkajškový efekt a túžba zapáčiť sa sa stali základným princípom tohoto diela, ktoré sa snaží priblížiť Bratislavčanom aj tým, že sa v ňom ahistoricky hovorí aj o slovenskom sneme a Mária a Štefan si okrem francúzštiny, nemčiny, maďarčiny vyznávajú lásku aj v slovenčine.

 

Maria Theresia, Opera SND

Scéna z 1. dejstva

Foto: A. Sládek

 

Réžia Laca Adamíka nemohla v nijakom prípade dielo zachrániť. Svoju profesionalitu potvrdil tým, ako v univerzálnom prostredí využíval scénu Barbary Kedzierskej s množstvom otvorov v zadnej i bočnej časti a vhodne aranžovanými  odchodmi a príchodmi dodal dielu aký-taký spád. K modernejším postupom môžeme pridať použitý (hoci nie dôsledne) princíp divadla na divadle a aplikovanie kvázi filmových postupov (zákmity a pod.). Kostýmy Ľudmile Várossovej boli naozaj vhodné do Veľkej opery. Partitúra neumožnila veľkému počtu spevákov nejako poodhaliť svoje kvality. Výnimkou bola exponovaná postava panovníčky, ktorú spevácky kvalitne (obzvlášť vo vysokej polohe) zvládla Češka Luisa Albrechtová, kým viac sa presadiť aj herecky jej úloha neumožňovala. Snažil sa aj tenor Tomáš Juhás, škoda len, že niekedy jeho tón znie málo vybračne. Nepresvedčivo pôsobil výkon hosťujúceho Theodore Coresiho v úlohe cisára. Pri jeho parte akoby sa skladateľ inšpiroval Suchoňovým Štelinom, keď mu do neho vpísal niekoľko mimoriadne hlbokých tónov.

 

 

Ukázalo sa, že kupovať mačku vo vreci (tak ako to urobilo bývalé vedenie opery SND) je veľmi riskantné. Ak toto mal byť pokus získať nové operné publikum (alebo nestratiť staré?), tak rakúsky (vkusovo aj trochu zamerikanizovaný) skladateľ prevrátil o 180 stupňov známe heslo Zdenka Nejedlého „ s lidem výš“ na „k lidu níž“.

 

Autor: Vladimír Blaho

 

článok zaradený do Recenzie, prečítali sme

 

Tip na klinkutie

Svetová premiéra opery Maria Theresia v SND

Roland Baumgartner: Operu Maria Theresia som skomponoval pre Bratislavu

 

 

Diskusná téma: Vladimír Blaho: Opera o panovníčke

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok

Opera Slovakia

Vážení čitatelia, v týchto dňoch prebieha vopred avizovaná výstavba nového webu www.operaslovakia.sk. Z tohto dôvodu môže byť obmedzený prístup k obsahu na našom webe a preto prosíme o zhovievavosť až do úspešnej finalizácie. Práce spojené s prechodom na nový web a tým pádom aj možné obmedzenie prístupu k obsahu webu potrvajú cca 1-2 týždne. V prípade, že budete potrebovať konkrétny článok, poskytneme Vám ho vo formáte pdf., stačí nás kontaktovať na adrese redakcia@operaslovakia.sk. Dúfame, že vám nespôsobíme žiadne komplikácie a zároveň sa za toto krátke obmedzenie ospravedlňujeme. Ďakujeme za porozumenie a veríme, že aj na novom webe Opera Slovakia strávite príjemný čas čítaním zaujímavých informácii z domáceho aj zahraničného operného života.

S pozdravom tím redakcie

Opera Slovakia.

 

Zasielanie noviniek emailom

 

Noc hudby a koncert mladých operných talentov

 

Kalendárium: August



21. augusta 1896 sa narodila americká sopranistka

Queena MARIO.
---------------------------------------------

21. augusta 1836 sa v Teatro Nuovo v Neapole konala premiéra opery

Betly

talianskeho skladateľa

Gaetana Donizettiho

 

Slávnostný koncert k otvoreniu

95. sezóny Opery SND 2014/2015

Kinoprenos opery

 Počet návštev stránky: 680 769

 

Google Pagerank                  

priamy link na sledovanie prenosu:

Bayerische Staatsoper LIVE

Ankety

 

Hlasujte v niektorej z ankiet na

Opera Slovakia

a vyjadrite svoj názor.

 

Kontakt

Ľudovít Vongrej - šéfredaktor redakcia@operaslovakia.sk