Svet klasickej hudby v nedeľu 14. apríla zasiahla správa o úmrtí výnimočného anglického dirigenta Sira Colina Davisa, ktorý sa zapísal do dejín hudby svojou dlhoročnou spoluprácou s London Symphony Orchestra a taktiež ako propagátor Hectora Berlioza, neprávom opomínaného velikána francúzskej hudby.
Rodák z Weybridge (* 25. September 1927) vymenil pôvodné štúdium hry na klarinet za dirigentskú dráhu a vypracoval sa na úroveň svetovej špičky, v ktorej zotrval jedno polstoročie, hoci cesta k úspechu a uznaniu nebola jednoduchá. Podľa britského periodika Daily Telegraph bol "dosť arogantným klarinetistom, ktorý bol presvedčený, že môže triumfovať na pódiu. Avšak po dosiahnutí úspechu sa zdalo, že bol vykoľajený priazňou, ktorá mu prišla do cesty, keď raz pri jednej príležitosti neveriacky krútil hlavou počas ovácií po stojačky."
V londýnskej Covent Garden čelil začiatkom svojho tamojšieho pôsobenia bučaniu zo strany publika, no vďaka svojej vytrvalosti vydržal v Kráľovskej opere 15 rokov. V roku 1977 dirigoval ako prvý Brit Tannhäusera v Bayreuthe. K takejto pocte viedla cesta od úspešných záskokov za Otta Klemperera (Don Giovanni, Royal Festival Hall, 1959), či Sira Thomasa Beechama (Die Zauberflöte, Glyndebourne Festival), cez povesť nevraživého mladého dirigenta so sklonmi ku konfliktom, až po celosvetové uznanie vďaka pôsobeniu v Bostone (1972-1984) a v Nemecku pri Symphonieorchester des Bayerischen Rundfunks (1983-1993). K pôsobeniu vo vlasti sa vrátil ako šéfdirigent London Symphony Orchestra- "orchester, ktorého hráči pred 30 rokmi hlasovali za to, aby pri ich orchestri nemohol byť zamestnaný... Teraz stál pred novou generáciou orchestrálnych hudobníkov, pre ktorých bolo potešením zistiť, že tá beštia sa stala človekom, ktorý je vyrovnaný sám so sebou." Takouto osobnosťou bol Colin Davis- skutočný človek, ktorý vo svojej kariére prešiel búrlivým profesionálnym a osobnostným vývojom. Zaslúžený rytiersky titul mu bol udelený v r. 1980.
V mojich očiach získal Colin Davis status velikána najmä vďaka svojmu hlbokému vzťahu k tvorbe Hectora Berlioza. V kultúrnom prostredí, kde v rámci francúzskej hudby hlavne na programe prvého operného domu prežívajú v povedomí mená ako Gounod (hoci momentálne už stiahnutý z repertoáru) alebo spiatočnícky Bizet, je povznášajúce započúvať sa do Colinsových nahrávok Berliozových diel, ktoré by možno bez jeho zápalu upadli do zabudnutia a nám by ostalo kochať sa len primitívnym nápevom Habanery. Samozrejme, že Berlioz nebol jediným predmetom jeho záujmu. V Davisovej diskografii nájdeme nahrávky z tvorby Pucciniho, Sibelia, Mozarta, Haydna, Beethovena, či Dvořáka a samozrejme mnohých iných, čo je dôkazom, že išlo o mimoriadne všestranného interpreta.
Robert Veselý
Hlavný zdroj článku: https://www.telegraph.co.uk/news/obituaries/9994121/Sir-Colin-Davis.html
článok zaradený do: Operné korzo
