Nekonečná téma pre laikov, aj odborníkov. Pre niektorých ,,hrôza“, iní to ,,neriešia“. Sám zo skúseností poznám, že mnohí majú obavy a ,,stresy“ hlavne z prvej návštevy divadla, lebo sa nechcú, ako sami hovoria,,strápniť sa“. Do redakcie nám prichádzajú aj maily, v ktorých sa na nás ľudia obracajú s prosbou o radu, ako do divadla.

Existujú rôzne pravidlá spoločenského správania, ktoré dajú návod, ako sa zorientovať v tejto záležitosti. Dnes nielen na Slovensku, ale aj vo svete prevláda názor, že do divadla sa môže ísť tak, ako každý uzná za vhodné, trendom sa stala neformálnosť. V hľadiskách divadiel vidíme divákov oblečených rozmanito. Divákov v oblekoch, v športovom štýle, v rifliach... a niektorí si vytiahnú aj jedlo. Dokonca mi minule pani pokladníčka zo SND povedala, že si nejaká pani v sále činohry SND otvorila kyslé mlieko a pila a zrejme sa čudovala, prečo sa ostatní čudujú.

Môj článok nie je namierený voči konzervatívnemu ani liberálnejšiemu divákovi, len by som ním rád vyvolal diskusiu na túto tému, kde v diskusii môžete polemizovať, vymieňať si názory, či skúsenosti.

Návšteva divadla a jej spoločenské postavenie

Návšteva divadla bola niekedy všeobecne významnou spoločenskou udalosťou. Bolo neprípustné, aby sa diváci obliekali nevhodne. Situácia sa postupne odľahčovala až do dnešnej ,,modernej“ podoby, kedy sa v hľadisku počas predstavenia pije aj kyslé mlieko. Návšteva divadla má v súčasnosti iné spoločenské postavenie, ale je neodškriepiteľné, že dnešná móda ponúka obrovské možnosti vhodného oblečenia, ktoré je dostupné pre všetky spoločenské vrstvy. Paradoxné na tomto všetkom je fakt, že napriek tomu, že nároky divákov napríklad na scénické stvárnenie, zavádzanie nových trendov... narastajú, v hľadiskách divadiel sa úroveň uvoľňuje aj napriek tomu, že možnosti sú oproti minulosti skutočne široké. Čím to asi je? Možno tým, že návšteva divadla sa dnes už vo všeobecnosti nepovažuje za výnimočnú a formálnu udalosť a je zaužívané to, že pri návšteve divadla nie je spoločenskou povinnosťou obliecť sa slávnostne. Aký bude ďalší vývoj?

Oblečenie je tak večnou témou. Stáva sa aj to, že ľudia oblečení vo večernom oblečení sú v hľadisku menšinou a tým pádom sa môžu cítiť trocha trápne. Dnes sa uprednostňuje neformálnosť. Ako sa to dá riešiť? Ako vedieť, čo si kde ku ktorej príležitosti obliecť? Je iné navštíviť operné predstavenie, iné alternatívnu scénu, muzikál, operetu, bábkové divadlo, pantomímu, činohru, balet, divadelný festival... Možno by bolo dobré, aby sa módni návrhári aj dizajnéri viac zainteresovali do poradenstva a ,,módnej osvety“ pre diváka v súčasnosti a aj návšteva divadla by mohla mať svoj nový súčasný trend. Možno aj tým boli v minulosti návštevy divadla výnimočné, že mali trend svojej doby, svoje pravidlá, kde sa dámy radi trendovo obliekali a páni sa pýšili svojimi dámami.

Slušné správanie ako prežitok?

Ak prejdeme k spoločenskému správaniu, môžeme povedať, že tak isto ako pri obliekaní, aj tu sa diváci delia na také základné dve časti. Tí prví dodržujú a ovládajú pravidlá spoločenského správania a tí druhí to buď nevedia, alebo im je to jedno. Dodržiavanie aspoň základných pravidiel nie je niečim zastaralých, ani prežitkom. Ak dá muž žene prednosť, alebo v šatni pomôže s kabátom, či do sály a radu sedadiel vstúpi prvý, nestane sa tak ,,nemoderným prežitkárom“, ale pozorným mužom a verte, že túto pozornosť si veľmi ocení aj súčasná mladá dáma. Taktiež sa za prežitok nedá považovať to, ak vstupujeme do radu a postupujeme ďalej čelom k sediacim, či rešpektujeme ostatných a nerušíme ostatných svojim hlučným správaním. Je to samozrejmé vo vzťahu medzi ľuďmi všeobecne. Z času na čas sa objavia aj internetové diskusie k tejto téme. Časť diskutujúcich nájde veľmi veľa dôvodov na to, aby spoločenské pravidlá nemuseli dodržiavať, oponenti vyťahujú protiargumenty. Jedni si obhajujú rifle a neformálne správanie, iní obhajujú oblek a zdvorilostné správanie. Kde je stredná cesta? Mnohé vyspelé krajiny stavali svoju kultúrnosť na dodržiavaní spoločenských pravidiel písaných aj nepísaných a nerobilo im to žiadne problémy. Nerobí im to ani dnes, lebo sú tak nastavení.

Priblížime si pravidlá spoločenského správania súvisiace s návštevou divadla, ktoré zostavila odborníčka na spoločenskú etiketu Dagmar Brázdová vo svojej publikácii: Pravidlá spoločenského správania. Tieto pravidlá sú všeobecne známe. Nie každý môže s nimi súhlasiť, niečo sa dá dnes odpustiť, ale prevažná časť by mohla platiť.

Dagmar Brázdová: Chystáme sa do divadla

Dá sa predpokladať, že ľudia, ktorí chodia do divadla alebo do koncertných siení, ovládajú minimálne základy spoločenského správania. Čo ale spraviť, ak sa na takúto slávnostnú udalosť chystáte prvý krát a nechcete sa „strápniť“ neslušným chovaním? Tak sa pozrime na pravidlá...

Na pochopenie týchto pravidiel je dobré si uvedomiť ich dôvod:

Divadelná hra, resp. koncert je umelecké dielo, ktoré musíme vnímať ako celok, kde každý detail môže byť dôležitý. V konečnom dôsledku ani v jednom prípade nejde (len) o dej, ktorý si vieme domyslieť (ako napríklad v kine), ale pre návštevníkov je dôležitý predovšetkým umelecký zážitok.

Takáto spoločenská udalosť nás vytrháva zo všedného dňa, uvádza do inej nálady a vytvára atmosféru výnimočnosti.

Pri návšteve divadla, resp. koncertnej siene základnou zásadou je, že:

Chodíme vždy načas a v primeranom spoločenskom oblečení!

V niektorých divadlách je dokonca zakázané vpúšťať do sály po začiatku predstavenia.

Oblečenie volíme podľa prostredia, do ktorého sa chystáme. Ak by sa predstavenie konalo napríklad v klubových priestoroch, dáma vo večerných šatách by asi cítila trochu zvláštne.

Výnimka: Oneskorený príchod sa spoločensky toleruje len do lóže. Ale aj v tomto prípade sa oneskorenec ticho pozdraví a zostane v pozadí –sadnúť si môže až počas prestávky, resp. ak je voľné zadné sedadlo.

Ak sa oneskorí žena, najbližšie sediaci muž sa o ňu postará, alebo jej ponúkne svoje sedadlo.

Dáma v prítomnosti sediacich mužov stáť nemôže, presnejšie: muž nemôže sedieť, ak stojí žena!

Príchod:

- v šatni pomáha muž žene a mladší staršiemu

- do sály vstupuje vždy prvý muž, ktorý má pri sebe aj lístky

- do radu sedadiel vstupuje vždy prvý muž čelom k sediacim

Ak máte sedadlá v strede radu, je vhodné usadiť sa čo najskôr, naopak, ak vaše lístky označujú sedadlá na kraji radu, odporúča sa s obsadením miesta neskôr (pri prvom zvonení).

Keď prechádzame na svoje miesto a tlačíme sa medzi hosťami, poďakujeme sa krátkym zdvorilostným slovom: „ďakujem“. Takýto blízky telesný kontakt s cudzou osobou nie je každému príjemný, preto sa nezdržujeme – aj keď stretávame priateľov!

Spoločensky významné sedadlo je po pravej ruke, ale ak je lepšie vidno z druhého sedadla, muž môže prepustiť dáme svoje sedadlo.

V lóži patria predné miesta ženám.

Predstavenie:

Niekoľko pravidiel ešte pred predstavením:

- rozprávame sa tlmene, výrazná gestikulácia je neprípustná

- priateľov zdravíme len kývnutím hlavy, vylúčený je hlasný pozdrav, nebodaj kričanie cez celú sálu!

Keď sa začne predstavenie, zvláštna atmosféra obklopí každého diváka.

Je vysoko neprípustné počas predstavenia:

- rozprávať sa (ani pošepky!)

-čokoľvek žuť a cumľať (prirodzene nešuchoceme ani s papierikmi od cukríkov a čokolády!)

Naopak, citové vyjadrenia počas predstavenia sú prípustné!

Náš smiech a potlesk je zrkadlom pre umelca. Samozrejme nevhodných citových prejavov sa zdržíme, ako napríklad: tľapkanie po kolene suseda, výskanie od radosti, výkriky „jupíííí“ a pod.

Divadelný ďalekohľad používame iba na sledovanie javiska.

Je nepríjemné, ak vás „prichytia“ pri snorení po hľadisku. Je to neslušné a neetické.

Cez prestávku:

Máme možnosť občerstviť sa a prezrieť si foyer (foajé), no ak sa dáme nechce, nepôjde ani muž, pretože zásada v divadle je: Muž nikdy nenechá v hľadisku samu dámu, ktorú sprevádza!

Po predstavení:

Tlieskame aj keď sa nám predstavenie nepáčilo!

Nebežíme a netlačíme sa do šatne, okrem toho, že je to neslušné, uberáme aj na zážitku z predstavenia.

Ak sa okolo nás niekto ponáhľa k šatni a pritom ešte prebieha „tlieskacia ceremónia“, nie sme povinní nevychovaného návštevníka pustiť!

Na koncerte

Samozrejme nemyslíme na koncert rockových hudobných skupín...tam je snáď jediné dôležité pravidlo: prísť dostatočne včas, aby ste stáli pri pódiu, čo najbližšie ku skupine....

Povieme si zopár pravidiel pre iný druh umeleckého zážitku. V podstate pravidlá sa zhodujú s pravidlami spoločenského správania v divadle, sú tu predsa len ďalšie dôležité aspekty:

Ak sme nachladnutí, kýchame, alebo kašleme, na koncert sa ani nevyberieme!

Je neprípustné rušiť jemnú, umeleckú hudbu prejavmi našej choroby.

Ak berieme so sebou deti, musíme si byť istí, že presedia v pokoji niekedy viac, než 2 hodiny! Je vrcholne neprijateľné, aby dieťa sa začalo mrviť, pošepkávať rodičom a odbehovať zo siene....

Na koncerte tlieskame vždy po uvedení celého diela.

Literatúra: Dagmar Brázdová: Pravidlá spoločenského správania

V diskusii k článku by som uvítal vaše názory na tieto spoločenské pravidlá, ako aj vaše skúsenosti z návštevy divadla. Ako sa obliekate do divadla? Zažili ste nejaký trapas, nepríjemnosť, vtipnú situáciu? Ako vnímate návštevu divadelného predstavenia?

Pripravil: Ľudovít Vongrej / Bratislava 10. augusta 2012              

článok zaradený do Operné korzo