Prečítajte so rozhovor so slovenskou režisérkou Andreou Hlinkovou, nielen o opernom predstavení Mister Scrooge, ktorú premiéruje v SND.
Andrea Hlinková
Aký bude Scrooge v Opere SND, na čom stojí vaša koncepcia tohto diela slovenského skladateľa Jána Cikkera?
Čo sa týka koncepcie, tam sme vychádzali z toho, že je to opera o starom lakomcovi, ktorý celý život nepoznal slovo láska, nemal nikoho, žil sám, nič iné nerobil, len zhromažďoval svoj majetok a svoje peniaze. Z toho vyplýva aj celá naša koncepcia, že ten samotársky Scrooge, akoby žil už jednou nohou v nejakom svojom hrobe. Toto bola idea celej opery a vlastne z toho vyplýva aj scénografická koncepcia, že sa nachádzame akoby na nejakom fiktívnom cintoríne, v nejakom Scroogeovom dome. Tento dom nám symbolizuje jeho hrob, kde prežil vlastne celý svoj život.
Ako sa inscenuje operná tvorba 20. storočia, vidíte tu širší priestor pre režisérske ,,odviazanie sa“?
Ja si myslím, že všetky moje réžie vychádzajú z moderny. Mám rada činoherné herectvo v opere, no nemám rada operná klišé, patetizmy a zastaralé režijné inscenácie, takže pre mňa či je opera 19., alebo 20. storočia, herectvo sa snažím vždy prispôsobovať moderným tendenciám tam, kde sa opera momentálne posúva, lebo aj ten celosvetový vývoj opery ide už niekam inam. Tohto sa snažím držať, tak tomu bolo aj v opere, ktorú som v SND robila pred dvomi rokmi. ,,Opustený ostrov“, z 18. storočia, kde som tak isto využívala moderné prvky a moderné herecké prejavy, možno až civilné, alebo aj v pripravovanej premiére Mr. Scroogea v SND.
Do opery SND prichádzate teda po druhý krát, prvou vašou réžiou bola už v predošlej otázke spomínaná opera Josepha Haydna, Opustený ostrov v máji 2009, tento krát je to dielo slovenskej opernej tvorby 20. storočia, alebo ,,opernej moderny“, čo sa štýlovo veľmi odlišuje. Ako uvažuje operný režisér, ktorý pripravuje režijnú koncepciu rôznych štýlových období?
Ja fungujem na tom, čo mi prinesie hudba, aké emócie a aké symboly v tom nájdem. Od tohto sa to celé odvíja. Snažím sa vychádzať z hudby, samozrejme z libreta a to čo chcel tou operou autor vyjadriť. Nesnažím sa za každú cenu a za každých okolností robiť niečo proti hudbe, libretu a robiť nejaké režijné koncepcie, ktoré sú postavené na hlavu. Toto mi nieje veľmi blízke, ale samozrejme, že tá modernosť u mňa spočíva v hereckom prejave, možno v tom vizuálnom prejave, určite nie v nejakých extrémnych poňatiach operných inscenácií.
Patríte do najmladšej generácie operných režisérov na Slovensku, máte za sebou niekoľko operných inscenácií, aké je tvoriť na Slovensku v súčasnosti, v celosvetovom trende nového ponímania operných titulov?
Tým, že som veľa pôsobila a pracovala v Taliansku aj v Nemecku, tak mne je srdcu blízke to talianske estetické ponímanie opery, ako nemecké. Napriek tomu, že sa to tam tiež posúva, Taliani si zachovávajú štýl a estetiku. Na Slovensku nikto z mladých ľudí nerobí réžiu, čiže v podstate som asi jediná a u tých starších režisérov som nejaké výrazné moderné trendy nezaznamenala. Nevidím, že by to nejak posúvali, alebo dochádzalo k zmene.
Ako vidíte, ako mladá režisérka budúcnosť opernej réžie na Slovensku?
Nemôžem hovoriť za druhých, môžem hovoriť len za seba, že aj ten môj vývoj ide určitým smerom niekam, ale určite to nepôjde až do nejakých extrémnych polôh.
Kritika na Slovensku pozitívne ohodnotila vaše inscenácie ako napríklad Čarovnú flautu v košickej opere, Sestru Angeliku a Cigáňov v banskobystrickej opere ..., čo na Slovensku nie je až také bežné, aby operné inscenácie boli ohodnotené najkladnejšie. Ako vnímate názory odbornej kritiky?
Pre mňa názory opernej kritiky sú stále subjektívne názory dvoch, troch ľudí, či už sú pozitívne, alebo negatívne. Pre mňa je cenný každý názor, názor publika, názor ľudí, ktorí si to predstavenie prídu pozrieť, ďalej si vážim to, čo mi povedia moji známi, to, čo povedia ľudia z odbornej obce, kolegovia zo školy, alebo z divadla.
To si vážim viac, ako názor jedného človeka, ktorý nemusí byť vždy objektívny.
Ako mladá režisérka máte určite nejaké ambície, plány, prezradíte nám niektoré?
Ambície mám veľké, avšak nerada hovorím plány dopredu. Vždy hovorím, že pokiaľ nemám v ruke zmluvu, nikdy nič neprezrádzam, lebo v dnešnej dobe je to tak, že dnes máte štyri opery a na druhý deň nemáte ani jednu. Momentálne sa venujem Mistrovi Scroogeovi v SND a potom, keďže čakám bábätko na mňa čakajú príjemné materské povinnosti. Čiže to sú moje isté plány a potom uvidíme.
Ďakujem za rozhovor.
Pripravil: Ľudovít Vongrej / 15. novembra 2011 / Bratislava 
