Charizmatická Cecilia Bartoli doslova šokovala.

Bol to jednoducho šok. Zišlo by sa stopkami zmerať nekonečnú dĺžku frázy, vyšperkovanú v závere koloratúrou, ktorú Cecilia Bartoli ponúkla v poslednom prídavku. Po bezmála troch hodinách, vo svojom štrnástom sólovom výstupe. To, čo táto charizmatická Rimanka dokáže svojou fenomenálnou technikou, farebnosťou materiálu a šírkou výrazových nuáns sprostredkovať, je kdesi na hranici ľudských možností.

Tvorba barokových majstrov Nicola Porporu, Riccarda Broschiho, Leonarda Vinciho, Leonarda Lea, Francesca Araiu, nevynímajúc najhranejšieho z nich Georga Friedricha Händela, zaznela v celom spektre farieb, nálad a inštrumentačnej bohatosti. Nad krásou orchestra (skvelý súbor Il giardino armonico, hrajúci na dobových nástrojoch) a pod štýlovo maximálne zasvätenou taktovkou Giovanniho Antoniniho, čnel vokálny nástroj Cecilie Bartoli, stierajúci hranice hlasových odborov. V hĺbke mezzosoprán, vo výške soprán, absolútne plynulý prechod medzi polohami, jednoliaty timbre, láskanie sa s najjemnejšími dynamickými odtieňmi. A čo nadobro zatajovalo dych diváka, bol dych umelkyne. Na ňom má postavenú techniku, on jej umožňuje pohrávať sa s koloratúrnymi kaskádami, behmi, skokmi, čarovať tónom vo výraze.

Výber árií má Cecilia Bartoli dramaturgicky postavený tak, aby v kontraste k virtuozite a krkolomným ozdobám priniesol čísla rozmanitých emócií – lyrických, radostných, smutných, tklivých. Čo všetko sa dá vyjadriť hlasom! V pianissimovom trilku chvenie krídel motýľa (Leonard Leo), v ohnivej koloratúre kamennú lavínu (Francesco Araia), vo filigránskych nuansách spev slávika (Nicolo Porpora), duševnú trýzeň (Carl H. Graun), plač i smiech. Umelkyňa to všetko vie vyspievať, ale aj dotvoriť gestom, mimikou, kostýmom. Nie sú to len noty árií, sú to ich obsahy, ich príbehy. Vyžaruje z nej neskutočná energia, optimizmus, nepredstieraná radosť z muzicírovania.

Giovanni Antonioni s jeho súbor Il giardino armonico predniesol tiež rad samostatných čísel, predohier i krátky Sammartiniho Koncert pre zobcovú flautu, strunové nástroje a basso continuo. Zaskvel sa ako ansámbel a rovnako viacerí hráči v sólových pozíciách. Spolu s Cecilou Bartoli pripravili trojhodinový sviatok baroka, aký slovenská metropola sotva niekedy zažila.