Novinkou Opera Slovakia je predstavovanie operných diel prostredníctvom stručných informácii o diele a autorovi s krátkymi videoukážkami. Túto príležitosť predstaviť diela ponúkame mladým nádejným študentom hudobných vied, konzervatórií, či vysokých škôl s hudobným zameraním, ktorí majú záujem publikovať na Opera Slovakia.
Ilustračné foto
Predstavovať operné diela budeme priebežne k blížiacím sa premiéram slovenských operných divadiel. K príležitosti blížiacej sa slovenskej premiéry opery Dialógy karmelitánok Francisa Poulenca v košickej opere (marec 2013), vám toto dielo vo všeobecnosti predstaví študentka muzikológie Daniela Petrovská.
Kto bol Francis Poulenc?
Francis Poulenc (1899 – 1963) bol francúzsky skladateľ, klavirista a člen „Parížskej šestky“, ktorý sa narodil a aj zomrel v Paríži.
Francis Poulenc, skladateľ
(1899 – 1963)
Vyštudoval hru na klavír, ale venoval sa predovšetkým skladbe. Jeho prvou skladbou, ktorá vyvolala senzáciu bola Rapsodie Nègre pre barytón a orchester. Poulencovu tvorbu charakterizujú klavírne diela, orchestrálna, komorná a operná tvorba. Z jeho troch opier je najvýznamnejším a najrozsiahlejším dielom práve opera Dialógy karmelitánok. Ostatné dve opery, Ľudský hlas a Prsia Tirésiove nepatria k často hraným, aj keď podľa kritiky ide o najlepšie francúzske operné diela 20.storočia.
Klavírny výťah opery
Dialógy karmelitánok je druhá opera francúzskeho skladateľa 20.stročia, Francisa Poulenca. Libreto napísal Emmet Lavery a to podľa novely Gertudy le Fort Posledná na popravisku, ktorá bola spracovaná v hre G. Bernana. Dialógy karmelitánok sú trojdejstvová opera v dvanástich obrazoch vo francúzskom jazyku, ktorá bola napísaná v roku 1956. Jej premiéra sa konala 26.1.1957 (v talianskom jazyku) v milánskej La Scale a v pôvodnom znení 21.6. toho istého roku v parížskej Théâtre National de l'Opéra. Slovenská premiéra je naplánovaná na 22. marca 2013 v Štátnom divadle Košice.
Postavy:
Marquise de la Force – barytón
Chevalier de la Force /jeho syn/ - tenor
Blanche de la Force /jeho dcéra/ - soprán
Thierry – barytón
Madame de Croissy /Matka predstavená/ - kontraalt
Sestra Constance z St. Denis /mladá novicka/ - soprán
Matka Maria de I'Incarnation – mezzosoprán
M. Javelinot /doktor/ - barytón
Madame Lidione – soprán
Matka Jeanne – kontraalt
Sestra Mathilde – mezzosoprán
Kaplán – tenor
Prvý komisár – tenor
Druhý komisár – barytón
Úradník – barytón
Žalárnik – barytón
Karmelitánky, úradníci, vojaci a strážnici
Dej opery sa odohráva v rokoch 1789–94 počas Francúzskej revolúcie
Opera je príbehom mladého dievčaťa Blanche, dcérou markíza de la Force, ktorá sa ako únik z „tohto sveta“ rozhodne vstúpiť do kláštora a stať sa mníškou.
Po tom ako sa dostane do kláštora, umiera matka predstavená, ktorá jej ešte stihne povedať o svojej tragickej vízii, v ktorej videla ich kaplnku zmasakrovanú a plnú krvi. Mníškam hrozí nebezpečenstvo. Brat Blanche prichádza za ňou do kláštora a chce ju presvedčiť, aby sa vrátila domov. Ona však odmietne opustiť sestry. V závere druhého dejstva sa situácia vyhrocuje a prichádzajú úradníci so správou, že kláštor sa musí rozpustiť. Po tom ako sa Blanche nezhodne so sestrami opúšťa kláštor a odchádza robiť slúžku. Sama je vo veľkom nebezpečenstve, jej otca zabili revolucionári a smrť hrozí aj jej.
Opera končí scénou, kde sú karmelitánky vydané na smrť, postupne jedna za druhou končia pod gilotínou vrátane Blanche, ktorá sa rozhodne ostať karmelitánkou na večnosť a umrieť a nimi.
Významné časti opery:
4.scéna 1.dejstva
Matka predstavená umiera a hovorí o svojej katastrofickej vízii, kde vidí zbúranú kaplnku plnú krvi. V tejto scéne využíva Poulenc veľmi expresivitu a až extrémne výškové prejavy hlasov. Hrôzu umocňuje disonanciami.
Prelúdium 2.dejstva v 3.scéne
Orchestrálny úvod do scény, kde sa Chevalier pokúša presvedčiť sestru Blanche, aby odišla z kláštora, lebo jej hrozí nebezpečenstvo. Jedným z hlavných rysov tejto Poulencovej opery sú početné orchestrálne prelúdiá, ktoré majú viacero funkcií - uvádzajú náladu prichádzajúcej scény, pomáhajú preklenúť časové a priestorové zmeny, či predznamenávajú obraty v deji, ale ich najhlavnejšou úlohou je zmierniť dialogickosť opery, keďže opera je vybudovaná na dialógoch medzi postavami.
Arioso “Mes filles, j’ai désiré de tout mon coeur vous sauver” v 3.scéne 3.dejstva
Matka predstavená dáva Karmelitánkam požehnanie po tom, čo im žalárnik prečíta verdikt. Poulenc vystaval postavu novej Matky predstavenej na princípe Desdemony z Verdiho Otella, v kombinácii nehy s veľkou silou. Iba party Lidione sú jediné skutočné veľké árie v opere, oproti zosnulej matke predstavenej sú jej party melodickejšie, rozsiahlejšie a dramatickejšie.
Finále opery
Karmelitánky postupne jedna po jednej umierajú. V hudbe je smrť doslova zosobnená. Až mrazivý je zvuk gilotíny, ktorý sa opakuje a usmrcuje jednu mníšku po druhej. V závere ostáva už len soprán sestry Constance, ku ktorej sa pridáva Blanche. Blanche, ktorá sa rozhodne umrieť ako Karmelitánka. Poulenc v tejto scéne využil nielen časť náboženského spevu Salve Regina, ale aj prvok gregoriánskeho chorálu.
Pripravila: Daniela Petrovská, študentka muzikológie, Brno
článok zaradený do: Operné korzo
