Pán režisér, na jednej zo skúšok ste povedali, že úlohou spevákov a inscenačného tímu v skúšobnom procese, je z partitúry vytvoriť obraz. Aká je vaša predstava obrazu Otella v Opere Slovenského národného divadla?
Keď sa pripravujem na novú operu, stále ju počúvam a počúvam,....a zároveň sa pýtam sám seba : Prečo to autor napísal tak, ako to napísal? Prečo tu je crescendo, tu piano, tam forte? Snažím sa sám sebe odpovedať a vžiť sa do premýšľania autora. Počúvam tak dlho, kým sa mi obraz tej scény začne zjavovať. Najskôr musím ten obraz vidieť, aby som ho mohol stavať a realizovať. Pre režiséra je najhoršie, keď obraz nevidí a len skúša a skúša, pokiaľ sa mu niečo objaví. Samozrejme, že súbor to cíti a hneď je jasné, že ani on sám nevie, čo chce.
Počas ďalšieho a ďalšieho počúvania Verdiho Otella som zistil, že je to veľká opera, veľké mocné dielo, ale pri tom je to komorná psychologická dráma troch postáv a to Jaga, Otella a Desdemony, do ktorej je nie vlastnou vinou zatiahnutý Cassio. Cassio je v tejto tragédii len Jagom použitý. Je dôležité vyvážiť veľké zborové scény, ktoré majú obrovskú pôsobivosť práve masou, pohybom, energiou s psychologickými dialógmi, ktoré neznesú pátos a neznesú pózu. Všetko musí smerovať k jadru veci. Ja som sa toto všetko snažil vyvážiť, aby celá moja predstava bola na tej najlepšej úrovni.
V opere Verdi vynechal Shakespearove prvé dejstvo drámy a operný príbeh sa začína príchodom Otella z boja, ktorého ako víťaza nad Turkami s radosťou očakáva ľud. Priblížte čitateľom, čo predchádzalo opernému príbehu.
Keď som sa začal pripravovať na Otella, tak som si samozrejme prečítal Shakespearovu drámu Othello. Zaujímalo ma, čoho sa Verdi vzdal, čo pridal a aby som sa s týmito zmenami dokonale zoznámil. Celý prvý obraz v Shakespearovi osvetľuje, prečo a za akých podmienok si vzala Desdemona Otella. Prečo si ona, ako žena z najvyššej benátskej spoločnosti vzala Maura, ktorý bol síce nevzdelaný, ale mal vysokú prirodzenú inteligenciu a osobnú autoritu. Tam som sa dozvedel, že Otello bol najatý benátskym dožatsvom ako vojdovca do vojny proti Turkom o Cyprus.
Desdemonin otec Brabantio si ho veľmi obľúbil a pozýval ho domov, keďže tá doba nebola taká aká je dnes a informácie sa šírili prevažne rozprávaním. Otello mu rozprával o živote v Afrike, o tom ako bol otrokom, o tom, ako malý chlapec musel unikať, získavať si nové pozície, až sa nakoniec práve svojimi schopnosťami a autoritou dostal do vojenskej pozície. To rozprávanie bolo veľmi tragické, rozprával mu o jeho národe, o ,,kmeni", v ktorom vyrastal a ako veľmi trpeli. Desdemona ich obsluhovala a vždy z toho hovoru počula len útržky.
Raz poprosila Otella, či by jej jeho príbeh nepovedal v celku. On jej ho začal rozprávať a tak sa schádzali a schádzali. Desdemonu to veľmi dojímalo a bolo to pre ňu nóvum, že neexistuje len taký svet, aký je v bohatých Benátkach, ale že svet je aj krutý. Ona počas toho rozprávania plakala a obdivovalo Otella, ako sa z toho dostal až na takú vysokú pozíciu. Z tohto obdivu vznikla láska. Láska až taká, že Desdemona sa rozhodla v noci tajne opustiť svoj palác, utiekla s Otellom a okamžite sa vzali. Pomstychtivý Jago povedal Brabantiovi o úteku a ten zvolal celý senát. Obvinil Otella, že akýmisi tajnými kúzlami, čarami a bylinami omámil Desdemonu a prinútil ju k sobášu. Privolali Desdemonu a tá povedala, že si Otella vzala dobrovoľne. Jej otec ju preklial. Práve prišla vojenská správa, že turecké loďstvo začína útok na Cyprus. Otello bol ako vojdodca okamžite vyslaný a požiadal Jaga, pretože Desdemona sa domov nemohla vrátiť, aby ju odviezol na Cyprus a aby to s ním všetko zažila. Jago so svojou ženou Emíliou privezie Desdemonu na Cyprus a počas boja sa strhne veľká búrka, ktorá pomôže poraziť turecké vojská. Cassio sa z búrky dostane, ale Otello prenasleduje v búrke turecké loďstvo. A práve tu sa začína operný príbeh Otella.
Verdi napísal túto operu po pätnásťročnej prestávke. Bolo to obdobie, kedy skladateľ zažil stratu mnohých blízkych, vrstovníkov a priateľov, mal za sebou životné rany, umelecké triumfy a slávu. Keďže po Aide už nové diela nekomponoval, len sa vracal ku starším, niektoré prerábal, alebo opravoval, cítite v jeho tvorbe ako režisér a hudobník po tomto životnom období rozdiel, posun a nadhľad?
Kto by nepoznal Verdiho diela, ktoré skladateľa preslávili, tak by na prvé počutie ani nepovedal, že to je Verdi. Jeho hudba sa zmenila na kondramitický komplex, sú tam uzavreté árie, čísla. Jeho hudba majstrovsky slúži dráme. Nieje to len akoby exibičná plocha s efektom, ako jeho predošlá tvorba. Je vysoko nad tým.
Posledná otázka bude smerovať na operný súbor Slovenského národného divadla. V Opere SND ste v režisérskej pozícii už druhý krát. Ako hodnotíte operný súbor SND a ako sa vám na Slovensku pracovalo? Aké bolo toto skúšobné obdobie?
Robilo sa tu nádherne. Musím povedať, že som natrafil na tím sólistov, zboru, ale aj umelecko - technického personálu, ktorých som nemusel ani veľmi presviedčať o správnosti mojej cesty. Veľmi skoro pochopili, ako chcem ten príbeh vysvetliť, alebo vyrozprávať, pretože réžia nie je nič iného, ako spôsob rozprávania. Každý vkladal svoj talent do tejto spoločnej práce a to je nádherný pocit. Keď si doma vo svojej pracovni niečo vymyslíte v určitých obrysoch a predstavách, z ktorých ste nadšený, potom začnete pracovať s výtvarníkom a scénografom a postupne ako sa umelci a ostatní uvoľňujú a začnú tomu veriť, prikladajú k môjmu talentu svoj talent, dostanete úžasnú energiu. A talent je energia. Ja si myslím, že sa nám to podarilo a že sa nám tieto pozitívne energie podarilo spojiť. Teraz vidím, že predstavenie je už tých umelcov a ja sa naň môžem iba pozerať. Práca je hotová a ja mám nádherný pocit.
Ďakujem za rozhovor.
Pripravil: Ľudovít Vongrej / 19. októbra 2011 / Bratislava 
