Po knihe „Anna Hrušovská“ (autorky: Eva Malatincová – Dora Kulová, vydali: Divadelný ústav a Cirkevné konzervatórium v Bratislave 2012), pripravilo Cirkevné konzervatórium slávnostný koncert na počesť nedožitej storočnice Anny Hrušovskej (pod názvom „Hommage à Anna Hrušovská“). Bol koncom m. r. v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave.
Okrem syna pani profesorky (s manželkou) boli v auditóriu viaceré bývalé žiačky pani profesorky, neskoršie významné operné, koncertné umelkyne a vokálne pedagogičky. Z nich prof. Eva Malatincová je zakladateľkou a riaditeľkou Cirkevného konzervatória. Spevácky odbor Anny Hrušovskej bol prvým pri zriaďovaní dnes dvadsaťročného Cirkevného konzervatória, ktoré si vokálno-orchestrálnym koncertom uctilo storočnicu prof. Anny Hrušovskej, ale aj pripomienku svojej existencie. Koncert vokálnych „vnúčat“ pani profesorky Anny Hrušovskej bol dramaturgicky zostavený z tvorby Wolfganga Amadea Mozarta, čím sa naznačila priorita Hrušovskej umeleckého záujmu a smerovania počas jej sólistického pôsobenia v Ústí nad Labem, Viedni, Grazi a v SND. Spevácky odbor na Cirkevnom konzervatóriu vedie v súčasnosti František Malatinec (po Zlatici Livorovej a Ivici Neshybovej). V pekne obsahovo aj graficky vybavenej a voľne dostupnej jubilejnej ročenke Cirkevného konzervatória (kde sa hovorí o vývoji školy, jej peripetiách, úspechoch, jednotlivých ďalších odboroch, ktoré sa tu rozvíjajú), som sa nedopátrala počtu absolventov spevu CK, resp. ich následného uplatnenia v praxi. (Zaiste by sa však počet spevákov dal vypátrať z abecedne precízne zostaveného prehľadu maturantov a absolventov CK, ktorý je prílohou obsahovo bohatej ročenky).
Koncert bol ukážkou práce jednotlivých vokálnych pedagógov CK, ktorí od začiatku stavajú na odkaze vokálnej metodiky Anny Hrušovskej. Samozrejme, rozvíjajú ju aj vlastnými umelecko-pedagogickými skúsenosťami a poznatkami z interpretačného vývoja, ktorý ide dopredu tak, ako všetky druhy umenia. Okrem spevákov – sólistov účinkoval na koncerte aj kresťanský komorný orchester ZOE, ktorý pôsobí od r. 2008. Jeho členmi sú poprední mladí slovenskí hráči zo Slovenskej filharmónie, orchestra SND, Slovenského komorného orchestra B. Warchala, orchestra Slovenského rozhlasu, Capelly Istropolitany a poslucháči VŠMU. Teleso má za sebou veľa koncertov s viacerými známymi slovenskými dirigentmi - najmä z oblasti duchovnej hudby, resp. vážnej hudby s dôrazom na kresťanskú tematiku. V komornej zostave sprevádzal ZOE árie sólistov a vo väčšom (variabilne prispôsobovanom) obsadení zahral pod vedením primária Alana Vizváryho brilantne predohry k opere Únos zo serailu a Così fan tutte.
zľava: Pavol Bršlík, Lenka Kotrbová, Mária Mészárosová, Mária Ivanecká,
Denisa Opršalová, Matúš Tomko, Ján Kostelanský, Marek Mokoš, dirigent: Lukáš Kunst
Bez ambície detailne hodnotiť jednotlivé výkony (žiakov, absolventov, prípadne poslucháčov HAMU v Prahe, ktorí majú svoju vokálnu „kolísku“ v Cirkevnom konzervatóriu), treba sa s uznaním zmieniť o ľahkom, svietivom, kvalitne vedenom sopráne Denisi Opršalovej (z triedy Ivici Neshybovej), ktorá na úvod koncertu s oduševnením predniesla so zborom Cirkevného konzervatória (pod ráznym vedením Lukáša Kunsta) náročné Mozartovo Laudate Dominum, KV 339. Šampanskú áriu z 1. dejstva Dona Giovannniho zaspieval s úsmevom na tvári (i v „maske“), pekným zafarbením hlasu a s odvahou „mladého zvodcu“ žiak F. Malatinca – barytonista Marek Mokoš. Na hlase tenoristu Jána Kostelanského, absolventa CK z triedy F. Malatinca, v súčasnosti poslucháča HAMU v Prahe, bolo v árii Ferranda z 1. dejstva Così fan tutte cítiť menšiu indispozíciu (trému?) pri interpretácii niektorých vyšších tónov. Ináč je to hlas pekný a vývojaschopný. Páčila sa mi Mária Mészárošová, absolventka z triedy Ivice Neshybovej, ktorá mäkkým hlasom, s dobrou technikou v ozdobách a celkovo presvedčivým prejavom predniesla áriu Despiny z 2. dejstva Così fan tutte. Mária Ivanecká, absolventka CK z triedy Evy Malatincovej pôsobí v Slovenskom filharmonickom zbore. Jej prednes (ária Cherubina z 1. dejstva opery Figarova svadba) bol profesionálny, hlasovo mäkký, zvučný, šarmantný a vokálne vyrovnaný. Náročná ária Sarastra z 2. dejstva opery Čarovná flauta má mimoriadne rozpätie – so „zradnými“ hĺbkami a celkovými vokálno-technickými požiadavkami na sonórny bas. Je skúškou profesionality aj pre zdatných spevákov. S absolútnou koncentráciou na hlboké tóny ju zaspieval Matúš Tomko, absolvent CK z triedy Františka Malatinca. (Matúš Tomko v súčasnosti pôsobí v opernej spoločnosti Co-Opera v Londýne). Terceto z 2. dejstva opery Čarovná flauta zaspievali Pavol Bršlík, Matúš Tomko a Lenka Kotrbová. Je ozaj krásnym gestom voči škole (P. Bršlík maturoval na CK r. 1998 v triede Františka Livoru), ak si dnes svetoznáma tenorová hviezda nájde v kalendári čas a príde zaspievať spolu s kolegami - začínajúcimi spevákmi, ale aj z úcty pred školou, ktorá mu dala základy, pred pedagógmi, ktorí mu dali viac než len vokálne školenie, so spomienkou na Annu Hrušovskú, ktorá dala požehnanie speváckemu odboru. Pavol Bršlík v tercete nedominoval – ale veľmi korektne zapadol do komornej súhry s basistom M. Tomkom a trochu prierazne znejúcou sopranistkou Lenkou Kotrbovou. Táto pôvabná mladá dáma následnej zaspievala áriu Paminy z 2. dejstva opery Čarovná flauta. Absolventka CK z triedy Evy Malatincovej je v súčasnosti poslucháčkou HAMU v Prahe. Jej hlas je nosný, nepochybne veľmi perspektívny, s veľkými ambíciami na sólovú kariéru, ak ho obohatí aj väčšou dynamickou a výrazovou variabilitou. Tak, ako to preukázal na záver mozartovského „agapé“ Pavol Bršlík v árii Tamina z 1. dejstva opery Čarovná flauta. Jeho mäkký, ľúbozvučný tenor je očarujúci nielen farbou, vokálnou vycibrenosťou a istotou v každom tóne, ale najmä tým, že hudba mu ide cez srdce a prezentuje bohatstvo duše. Paľko Bršlík vie, o čom spieva, dokáže využívať kontrast na neustále napätie a záujem poslucháča. Nevyrába „iba“ krásne tóny, ale odokrýva mnohoraké tajomstvá hudby a pritom vťahuje poslucháčov na skladateľove a vlastné umelecké hody. To, že prišiel na tento koncert ako „nehviezdna hviezda“, bolo príkladom a súčasne adresou do budúcnosti mladším kolegom.
Autor: Terézia Ursínyová
článok zaradený do: Recenzie, prečítali sme
