Elena Blahová-Martišová
K zabudnutým osobnostiam našej opernej histórie patrí na Slovensku neznáma speváčka Ružena Haasová. (* 13. 09. 1900 Sučany, okr. Martin – † 20. 08. 1968 Mníchov, Nemecko)
Narodila sa 13. septembra 1900 v turčianskom mestečku Sučany v rodine miestneho lekára a zároveň aj osobného lekára budúceho ministerského predsedu Dr. Milana Hodžu, s ktorým sa rodina dobre poznala. Láska k spevu sa u nej prejavila už v útlom veku, túžba po speváckom vzdelaní zlomila aj počiatočný nesúhlas jej rodičov, a tak začala študovať na konzervatóriu vo Viedni u dlhoročnej sólistky viedenskej opery Marie Gutheil-Schoder. Vo Viedni mala aj svoje prvé verejné a rozhlasové vystúpenie, na Slovensku prvý raz účinkovala Haasová v auguste 1925 v Martine na koncerte operných árií a slovenských ľudových piesní s vynikajúcim basistom Arnoldom Flöglom (v tom čase sólistom opery v Brne, do opery SND nastúpil až v roku 1930). Flögl mal k tomuto mestu vrúcny vzťah, v období, keď v Martine pracoval ako zubný technik, spieval aj v miestnom spevokole. Ich spoločné vystúpenie sa stretlo s mimoriadnym úspechom u publika i kritiky, ktorá okrem Flöglových kvalít ocenila aj prednes piesní v podaní Haasovej.
V marci 1926 vystúpila Ružena Haasová na vlastnú žiadosť aj na javisku SND v Bratislave ako Amneris vo Verdiho Aide. Bol to pozoruhodný debut, nielen vzhľadom na náročnosť postavy, ale najmä preto, že úlohu naštudovala a spievala v slovenčine, v preklade prof. Miloša Ruppeldta. Podľa ohlasov v tlači svojím výkonom príjemne prekvapila po speváckej i hereckej stránke aj napriek počiatočnej začiatočníckej neistote. Oskar Nedbal ponúkol Haasovej angažmán, avšak jej učiteľka spevu trvala na ďalšom štúdiu.
Profesionálnu činnosť napokon začala v Jablonci nad Nisou. V roku 1934 prijala angažmán do Kráľovskej opery (Théâtre Royal de la Monnaie) v Bruseli, ale tu už pod novým menom ako Rose Delmar. S veľkým úspechom spievala okrem Amneris aj náročný part Dalily v opere C. Saint-Saënsa Samson a Dalila. Naštudovala Leonoru di Guzman vo Favoritke, titulnú postavu Herodias v rovnomennej opere J. Masseneta (svetová premiéra tejto opery v roku 1881 bola práve v Bruseli) a Erdu vo Wagnerovom Zlate Rýna. Pravidelne účinkovala v rozhlase, na mnohých koncertoch vo viacerých francúzskych mestách vrátane Paríža. V programe nikdy nechýbali skladby českých skladateľov a vystupovala vždy ako Slovenka a speváčka spod Tatier.
Kontakty so Slovenskom neprerušila a rodinu v Sučanoch pravidelne navštevovala. Pozvanie na vystúpenie v opere, teraz už pre Rose Delmar, prišlo však až v roku 1937, aj to na zájazde operného súboru v Piešťanoch, kde s veľkým úspechom spievala Azucenu v Trubadúrovi spolu s ukrajinským barytonistom Alexandrom Balabanom (Gróf Luna) a tenoristom Jaroslavom Jarošom (Manrico) z Brna. Pred piešťanským vystúpením ju rozhlasové štúdio v Brne pozvalo do celoštátne vysielaného programu venovaného francúzskemu štátnemu sviatku, kde účinkovala v sprievode brnianskeho rozhlasového orchestra s dirigentom Janom Plichtom. Časopis A-Zet uverejnil o životnej a umeleckej dráhe speváčky článok pod názvom „Slovenka hviezdou Kráľovskej opery“ a priniesol tiež informáciu, že úspešne predspievala v Štátnej opere vo Viedni, ponuku však musela odmietnuť, pretože zmluvne bola už viazaná v divadle v Bazileji. V Bratislave dostala opäť príležitosť až v roku 1938, teda po dvanástich rokoch. Svojím výkonom v Bizetovej Carmen vyvolala nadšené ovácie publika. Jej partnerom v úlohe Dona Josého bol opäť Jaroslav Jaroš, Escamilla za chorého Balabana spieval domáci sólista Herbert Walders a predstavenie dirigoval šéf opery Karel Nedbal. Bolo to aj jej posledné vystúpenie na Slovensku, istotne aj vzhľadom na narastajúce politické napätie a hrozbu blížiaceho sa vojnového konfliktu.
V Mestskom divadle v Bazileji (1937-1941) spievala Rose Delmar všetky veľké mezzosopránové party v operných i operetných inscenáciách, ktoré divadlo uvádzalo. Vo Verdiho operách naštudovala okrem Amneris aj Ulricu v Maškarnom bále, Eboli v Donovi Carlosovi a Maddalenu v Rigolettovi. Vo Wagnerovom Parsifalovi stvárnila postavu Kundry, v Blúdiacom Holanďanovi Mary, v opere F. von Flotowa Marta úlohu Nancy, ale spievala aj Hátu v Smetanovej Predanej neveste . Z Mozartových postáv to bola Marcelina vo Figarovej svadbe a Tretia dáma kráľovnej v Čarovnej flaute (úlohu Tamina spieval Richard Tauber, známy z častého hosťovania aj v bratislavskej opere). Švajčiarsku kritiku najviac zaujala ako Orfeus v opere Ch. W. Glucka Orfeus a Eurydika , kde naplno využila svoj tmavý teplý altový timbre a v spojení s vnútorným prežitím postavy podala vynikajúci výkon. Z operetného repertoáru spievala Princa Orlovského v Netopierovi a Palmaticu v Žobravom študentovi. S operou v Bazileji sa rozlúčila úlohou Dalily v opere C. Saint-Saënsa Samson a Dalila.
Ružena Haasová, vlastne Rose Delmar sa v Bazileji v roku 1938 vydala za nemeckého dramaturga, literárneho vedca a spisovateľa židovského pôvodu, Eugena Gürstera, s ktorým mala syna. Gürster najskôr emigroval z Nemecka do Švajčiarska a v roku 1941 spolu s rodinou do Spojených štátov amerických. O jej umeleckom pôsobení v USA sa nepodarilo získať mnoho informácií, istotne sa však podľa kusých správ venovala koncertnej činnosti buď na samostatných koncertoch alebo na koncertoch, kde účinkovala aj so svojimi žiakmi, z čoho vyplýva, že sa začala venovať aj pedagogickej práci. Dostala však príležitosť aj v opere, konkrétne vo Philadelphii, kde v rokoch 1949 – 1952 spievala Ortrudu v Lohengrinovi, Maddalenu v Rigolettovi a v dvoch predstaveniach Gounodovho Fausta rolu Marty von Schwerlein (1950). V inscenácii Fausta sa na javisku stretla s dvoma zaujímavými interpretmi titulnej postavy: prvým bol jeden z najslávnejších tenoristov minulého storočia Giuseppe di Stefano a druhým jej krajan, takisto rodák zo Sučian, Rudolf Petrák, ktorý začínal svoju umeleckú dráhu ako sólista opery SND (neskôr emigroval do USA a bol sólistom New York City Opera). Predstavenia dirigoval taliansko-americký dirigent Giuseppe Bamboschek.
V roku 1952 sa Gürster s rodinou vrátil do Nemecka a začal pracovať v zahraničných službách ako kultúrny atašé. Rose Delmar zomrela 20. augusta 1968 v Mníchove, kde je aj pochovaná.
Autor: Elena Blahová-Martišová
článok zaradený do: Operné korzo
Tip na kliknutie
Béla Kéler, (ne)zabudnutý skladateľ z Bardejova
