Recenzia
Po Štefanovi Kocánovi a Pavlovi Bršlíkovi vystupila v Bratislave v rámci cyklu koncertov Veľké slovenské hlasy organizovanom agentúrou Kapos sopranistka Adriana Kučerová. Po jej úspechu na medzinárodnej speváckej súťaži vo viedenskom Belvederi a debute v SND v Händlovej Alcine sme ju potom vídali doma už len príležitostne na koncertoch, na ktorých (za viac bulvárnej než seriónej pozornosti médií) mohla svoje kvality predostrieť len čiastočne.
Teraz (21. 11.) vystúpila v Malej sále SF s kompletným, rozsahom dlhým a obsahovo náročným repertoárom v recitále zloženom z piesní i operných árií. Doteraz sme o nej (jej zahraničných úspechoch v Salzburgu, Miláne, Paríži, Ríme Dallase atď.) len počúvali, teraz sme ju aj počuli a mohli sa tešiť z jej umeleckého výkonu.
Netradične začnem klavírnym sprievodom, ktorý sa zvykne v koncertných recitáloch odbaviť jednou vetou. Výkon Róberta Pechanca však môžem označiť za kongeniálny s výkonom sopranistky. Jeho klavírny sprievod dokázal v každom hudobnom čísle navodiť adekvátnu atmosféru, v náročnejších ukážkach ukázal aj brilantnú techniku a na jeho súhre so speváčkou bolo vidno, že sú výborne zladení. Ešte aj Drobné kvety Mikuláša Schneidera Trnavského, ktoré som po prečítaní programu považoval za omyl resp. ústupok menej náročným poslucháčom, vyznel v interpretácii tejto dvojice ako prúd čistej slovenskej pramenitej vody.
Pokiaľ ide o dramaturgiu koncertu, v prvej piesňovej časti po dvoch cykloch, ktoré vnímam ako dosť obohraté (Dvořákovove Cigánske melódie a spomínaný Schneiderov cyklus), prišiel ozajstný bonbónik – Debussyho cyklus Quatre chansons de jeunesse a napokon výborné oživenie v podobe Iršaiovho Menuetu na ostrove. V opernej časti recitálu speváčka predniesla štyri árie z opier, v ktorých slávila úspechy v zahraničí – od Mozartovej Figarovej svadby cez Verdiho Rigoletta, Donizettiho Dona Pasquala po Stravinského Osud zhýralca.
K samotnej charakteristike hlasu a spevu Adriany Kučerovej treba povedať, že je lyricko-koloratúrnym sopránom (s prekvapivo a pôsobivo tmavšou farbou, i keď nie celkom v celom rozsahu)), ktorý vo výškach získava väčšiu, nie však nadbytočnú vibráciu, čím pôsobí dramatickejšie. Podobne ako v prípade Bršlíka aj u nej vyššie než samotné kvality hlasu (ktoré sa časom pri nesprávnom používaní môžu opotrebovať) si cením jej schopnosti interpretačné. Na nich sa zjavne prejavujú skúsenosti práce s jedinečnými dirigentskými osobnosťami a kvalitnými korepetítormi, ale sú aj súčasťou jej umeleckej osobnosti a speváckej inteligencie. Speváčka dokáže spievať dynamicky pestro, výrazovo neobyčajne bohato, a to i napriek tomu, že má príkladné legáto (zavše sa jej hlas kĺže hladúčko ako po masle), ktoré môže zvádzať skôr k akademickému poňatiu spevu. Vie tón jemne nasadiť a za pomoci crescenda prejsť do plného hlasu (čo zavše pôsobilo trocha stereotypne) ale aj z plného tónu prejsť do pôsobivého mezzavoce. Príznaky menšej znelosti hlasu v hlbokej polohe (čo bolo cítiť v pár taktoch „vražedne“ píšuceho Mozarta a v prvej fráze Laurettinej árie z prídavku) sú u sopranistiek jej hlasového odboru tolerovateľné. Pri interpretácii Debussyho cyklu Kučerová sa dokázala rovnako vcítiť tak do piesní žartovného ako melancholického rázu, vynikajúco vystihla ich náladu a po stránke technickej sa bezproblémovo vyrovnala s úskaliami nádherného partu. Speváčka vrchovato naplnila názov cyklu, keď z jej interpretácie naozaj vyžarovala mladosť vo všetkých jej mutáciách. V zaujímavej Iršaiovej kompozícii pridala k zvukomalebnému spevu aj osobnostný šarm pohybový, gestický a mimický. Zo štyroch operných árií si najviac cením jej prednes Zuzanky z Figarovej svadby (ktorú tak krásne parafrázoval Verdi vo Falstaffovi) a v rossiniovskom štýle napísanú náročnú áriu Anne Trulove zo Straviského opery. V týchto dvoch ukážkach sme teda zažili jej „tvár“ lyrickú i koloratúrnu. V ukážke z Donizettiho opery bola pravou figliarskou a rozšafnou Norinou pohrávajúcou sa v príbehu s mužskými partnermi a na koncertnom pódiu so speváckym partom. Najmenej vydarene vyznela ária z novonaštudovanej postavy Verdiho Gildy. V súlade s naturelom svojho hlasu ju nepoňala ako cudnú bábiku, ale skôr ako vášnivo milujúcu dievčinu, čo prenesené do roviny rýdzo vokálnej znamená, že namiesto jemného vyťukávania nôt volila sýtejší tón, niekedy pôsobiaci trocha ťažkopádne a celková interpretácia menej „usadene“. Inak voľba štíhlejších vysokých tónov by nezaškodila aj na niektorých miestach ostatných interpretovaných árií. Z dvoch prídavkov nadšenému publiku (Pucciniho Lauretta a valčík Gounodovej Júlie) sa mi dnes už vo všeobecne „povinnom“ prídavku Ó mio babbino caro pačilo, že viackrát v notách predpísané as2 vždy nasadila jemnúčko a záverečné pietá zaspievala prirodzene prosto (na rozdiel od pražského koncertu R. Fleming, ktorá ho držala donekonečna idúc tak proti notovému zápisu).
Sympatickou bodkou za pekným koncertom bol pre mňa fakt, že umelkyňa sa neprispôsobila trendu, aký sa dnes nosí, a obe časti koncertu odspievala v rovnakých šatách. Zrejme vie, v čom spočíva to pravé a ozajstné pôsobenie na publikum. Odhliadnuc od krásneho zjavu ide jednoznačne o krásny spev a ten predviedla aj Bratislave. Už sa teším na ďalšie koncerty avizované agentúrou KAPOS. Speváci, ktorých ponúkla a chystá sa nám sprostredkovať, sú vítanou náhradou za nepočetné hosťujúce spevácke osobnosti, ktoré kedysi bývali prirodzenou súčasťou sezón Opery SND.
Autor: Vladimír Blaho
Veľké slovenské hlasy
koncert
Adriana Kučerová
klavírny sprievod: Róbert Pechanec
Malá sála Slovenskej filharmónie Bratislava
21.november 2012
Program koncertu:
Antonín Dvořák: Cigánske melódie, op.55
Mikuláš Schneider-Trnavský: Drobné kvety, cyklus piesní na slová Ľudmily Podjavorinskej
Claude Debussy: Quatre chansons de jeunesse, cyklus piesní
Jevgenij Iršai: Menuet na ostrove
Wolfgang Amadeus Mozart: recitatív a ária Zuzanky z opery Figarova svadba
Giuseppe Verdi: recitatív a ária Gildy z opery Rigoletto
Gaetano Donizetti: recitatív a ária Noriny z opery Don Pasquale
Igor Stravinskij: recitatív, ária a cabaletta Anne Trulove z opery Život zhýralca
článok zaradený do: Recenzie, prečítali sme
