S blížiacou sa premiérou Lohengrina rastú očakávania, ale aj obavy. Tých obáv je podstatne viac než očakávaní a sú rôzneho charakteru. Slovenské národné divadlo má tendenciu servírovať inscenácie a interpretácie kolísavej kvality a vo mne začína rásť strach, že Wagner na to obzvlášť kruto doplatí.
Richard Wagner, skladateľ
(1813-1883)
Ani neviem, čím začať. Najlepšie bude rovno prejsť k lapsusom z útrob samotného divadla. Už máme na svete tlačovú správu. S hrdosťou som ju išiel čítať, veď Wagnera šialene milujem a konečne sa dožívam momentu, keď sa o ňom bude trošku viac hovoriť a písať. Najskôr ponúknem definíciu tlačovej správy prevzatú z
https://sk.wikipedia.org/wiki/Tla%C4%8Dov%C3%A1_spr%C3%A1va:
Používanie tlačových správ je bežné v oblasti vzťahov k verejnosti (public relations), ktorých cieľom je získať priaznivú pozornosť médií ku klientovi PR agentúry a/alebo publicitu pre produkty alebo podujatia tohto klienta. Tlačová správa poskytuje novinárom základ, na ktorom môžu postaviť svoj článok. Tlačové správy môžu oznámiť napríklad: plánované podujatia, zmeny v manažmente, ocenenia, nové produkty a služby, finančné výsledky, atď.
…tlačová správa je vytvorená, aby novinárov povzbudila k napísaniu článkov o danej téme. Tlačová správa je vo všeobecnosti ovplyvnená cieľmi autora.
Poskytuje novinárom základ k vystavaniu vlastného článku… mein Gott!!! Len to nie. Slovenskí novinári majú teraz čerpať z tej narýchlo napísanej domácej úlohy, ktorú na svoj web zavesilo SND. Jej najväčšou slabinou sú chyby v najzákladnejších faktoch o najväčšom velikánovi hudobno-dramatickej tvorby. Najsmiešnejšie je však to, že s Wagnerovým rokom narodenia nenastal problém prvýkrát. Tlačová správa uvádza, že sa narodil v roku 1913, teda na Slovensku si v súšasnosti pripomíname iba 100. výročie jeho narodenia. Druhým neblahým prípadom je výstava v historickej budove, týkajúca sa tvorby Gustava Mahlera, kde jedna z tabúľ je venovaná aj Wagnerovi. Na nej je pre zmenu uvedený rok narodenia 1818… vo fyzike sa to robí tak, že odchýlky sa priemerujú, preto podľa údajov, ktoré ponúka rôznymi formami náš najprofesionálnejší kultúrny stánok, je rok Wagnerovho narodenia zaokrúhlene plus mínus 1866, teda rok po premiére Tristana a Isoldy.
V tlačovej správe je tiež menšia chybička ohľadom Wagnerovho konečného veku, ktorého sa dožil na svojej pozemskej púti. Nezomrel 70-ročný v Benátkach. Jednoducho nemohol. Mal 69 a do 70tych národiek mu ostávali 3 mesiace a ešte zopár dní. Marketingu sa darí. Veľa by som k tomu ešte povedal, ale v poslednej dobe bolo negatív už toľko, že nemám silu ďalej sa navážať.
Prejdime k inému otázniku. Ten sa týka javiskovej podoby Wagnerovho veľkolepého mýtu. Po dočítaní tlačovej správy sa naplnili moje najhoršie obavy. Už teraz viem, že budem musieť Lohengrina zvládnuť so zavretými očami, aby som divákov nerušil smiechom pri pohľade na tú paródiu. Vedci dosahujú veľké pokroky, myslím, že by nebolo na škodu Wagnera naklonovať a nechať ho nech si to pozrie. Stavím sa že by okamžite umrel na srdcové zlyhanie tak ako sa mu to už raz stalo 13. Februára 1883 v Benátkach. Dúfajme, že mne sa nestane presne to isté. Mrzí ma, že práve kvôli Lohengrinovi som si kúpil drahú premiérovú abonentku. Asi začnem hľadať paragraf, ktorý mi pomôže získať odškodné. Takisto ma mrzí, že ešte než vyšla úžasná tlačová správa, som si zaobstaral aj vstupenky na 2. premiéru a dve reprízy do konca sezóny. Myslím, že pár eur by sa patrilo naspäť za zákerne predanú všivavú mačku vo vreci od hnilých zemiakov.
Vytúžený Wagner na javisku SND bude presne tým, čím si nezaslúži byť a som si istý, že po roku pôjde z repertoáru preč (kiežby sa táto zlostná prognóza nenaplnila). Súvisí to s tým, že slováci (malé s je zámer) nerozumejú tej najšpičkovejšej hudbe a predstavovať im ju ešte v parodistickom hybride je dokonalý spôsob, ako im dielo sprotiviť. Nežiadam na javisku brnenie, ani lacný lesk stredovekej legendy. Odmietam však úzkoprsý sebecký náhľad režiséra Žagarsa. Lohengrin je príbeh o rytierovi, čo prišiel na labuti ponúkať lásku a spásu. To vojaci v druhej svetovej vojne neponúkali- ani na jednej, ani na druhej strane barikády. Je to najpoetickejší a najrozprávkovejší Wagnerov námet. To, čo uvidíme na javisku SND bude iba výsmech typický pre postmodernistickú psychopatiu.
Otázniky rastú i pri pohľade na obsadenie. Niektoré mená mi do partov Lohengrina nezapadajú, ale nikoho z nich vopred neodpisujem. Skôr by som povedal, že sa teším, ako sa so svojimi úlohami popasujú a touto cestou im prajem, aby im to vyšlo čo najlepšie. Taktiež som zvedavý, ako bude hrať orchester. Wagner to nie je ram ta ta ram ta ta ram tata Paaaaaaariiigi o caaaaara noi lascereeeeeeemo… No keďže šéf Opery Friedrich Haider očividne dáva ansámbl po hudobnej stránke do laty, v tomto smere sú moje obavy asi najmenšie.
Tlačové správy, inscenácia, distribúcia vstupeniek (tú konkretizovať nebudem, lebo oleja je priliateho už dosť): to všetko nasvedčuje tomu, že 200. výročie narodenia Richarda Wagnera bude pre SND významnou udalosťou iba na papieri. A pre mňa nenaplneným snom uvidieť konečne Wagnera. A nie nejakého Žagarsa.
Autor: Robert Veselý
Či skôr Smutný
článok zaradený do: Operné korzo
Tip na kliknutie
